SMK otvorila tému Benešových dekrétov. V hre je finančné odškodnenie, alebo aspoň pardon za historické krivdy voči slovenským Maďarom.
O to prvé požiadal v rozhovore pre HN podpredseda SMK Miklós Duray. "Tým, ktorým krivdili, treba reštituovať. Ak nie tými istými majetkami, tak finančne reštituovať."
S miernejšou požiadavkou včera prišiel šéf maďarskej koalície Pál Csáky. "Slovensko by malo povedať tým ľuďom, ktorí boli prenasledovaní len na základe národnostnej príslušnosti, na základe kolektívnej viny, minimálne pardon."
Maďarské sci- fi
Po druhej svetovej vojne bolo na základe Benešovych dekrétov násilne vysídlených asi 40- tisíc obyvateľov južného Slovenska, prišli tiež o majetky. Hoci v blízkej budúcnosti nechce Csáky odškodnenie Maďarov iniciovať, pripomenul, že SMK má veľmi silné výhrady k Benešovým dekrétom ako takým. SMK mala tému Benešových dekrétov aj vo volebnom programe. Slovenskí politici však nechcú o tejto téme ani počuť. "Nebudeme otvárať Benešove dekréty, je to spochybňovanie výsledkov druhej svetovej vojny," tvrdí vicepremiér Dušan Čaplovič (Smer-SD). Podľa neho prichádza do úvahy maximálne individuálne posudzovanie prípadov, keď slovenskí Maďari boli účastníkmi SNP alebo protifašistického odboja.
Podpredseda ĽS-HZDS Milan Urbáni tvrdí, že Slovensko sa musí pozerať dopredu a nie dozadu. "V histórii Slovenska bolo napáchaných toľko krívd, že by sme iné veci ako odškodňovanie ani neriešili." Rafael Rafaj (SNS) považuje tému za "sci-fi maďarskej iredenty". Predstavitelia SMK sa podľa neho snažia vzbudiť u svojich voličov pocit ohrozenia.
Uzavretá záležitosť
SDKÚ-DS považuje otázku Benešových dekrétov za uzavretú. "Vyriešila ju história a nie je vhodné ju oživovať," vraví exminister zahraničných vecí Eduard Kukan. Vladimír Palko (KDH) pripúšťa spoluprácu so SMK len ak sa zaviaže, že nebude požadovať územnú autonómiu a akceptovať nedotknuteľnosť Benešovych dekrétov.

Čo sú to Benešove dekréty

Ide o 143 dokumentov, ktoré vydával prezident Československej republiky Eduard Beneš počas exilu v Londýne. Týkajú sa ústavy a právneho poriadku, potrestania zločinov, ktoré v ČSR spáchali nacisti a kolaboranti, odňatia nepriateľského majetku a opatrení voči osobám nemeckej a maďarskej národnosti.
Vlády SR aj ČR odmietajú zrušenie Benešových dekrétov. O zrušenie dekrétov sa usilujú predovšetkým organizácie Nemcov odsunutých zo Sudet (napr. Zväz vyhnancov), ktoré majú silné pozície hlavne v Bavorsku. Predstavitelia rakúskej Strany slobodných FPÖ požadovali, aby sa ich zrušením podmienil vstup ČR do EÚ, ukončenie ich platnosti požadoval aj rakúsky kancelár Wolfgang Schüssel. V Maďarsku spochybňujú dekréty predstavitelia strany FIDESZ.

Pardon, chcú počuť Maďari
Rezort diplomacie sa podľa hovorcu rezortu Jána Škodu k vyjadreniam slovenských politikov nebude vyjadrovať. Hoci sa pripravuje stretnutie šéfov oboch krajín, s otázkami vzájomného odškodnenia zatiaľ program nepočíta. Rezort tiež v dvojstranných vzťahoch neeviduje otvorené požiadavky, ktoré by sa vzájomného odškodnenia týkali. "Otázku Benešových dekrétov nebudeme otvárať, ani o nich rokovať, pre Slovensko je smerodajné povojnové usporiadanie."
Ani politológ Grigorij Mesežnikov nepovažuje otázku odškodnenia za aktuálnu. "Myslím, že riešená nebude." Hoci náprava historických krívd trápi podľa neho mnohých príslušníkov maďarskej národnosti, a je politicky živá a legitímna, národný charakter koalície odsudzuje túto otázku na neúspech.