Kabinet sa tiež zaviazal pokračovať v reformách, ktoré začala realizovať predchádzajúca vláda. V oblasti verejnej správy by malo ísť o realizáciu efektívneho, štíhleho a nie drahého štátu, čo predpokladá ďalšie kroky v reforme verejnej správy. Významným záväzkom programu vlády je zefektívnenie boja proti korupcii, kde vláda predpokladá prijatie nových opatrení v legislatívnej, inštitucionálnej aj organizačnej oblasti. V súčasnosti je v NR SR v druhom čítaní návrh zákona o Špeciálnom súde, ktorý by sa mal venovať tejto problematike, vznikne tiež úrad špeciálneho prokurátora pre oblasť korupcie. Mimovládne organizácie (MVO) vyčítajú kabinetu neplnenie záväzkov, ktoré sa týkajú podpory tzv. tretieho sektora. Terčom kritiky je nový zákon o dani z príjmov, ktorý ruší oslobodenie podnikateľskej činnosti MVO od daní. V ekonomickej sfére sa kabinet zaviazal presadzovať takú makroekonomickú politiku, ktorá sa zameria na dlhodobo udržateľný ekonomický rast najmä rastom produktivity práce, prílevom zahraničných investícií, vytvorením priaznivého podnikateľského prostredia pre rozvoj podnikateľskej sféry, podporou stabilného kurzu koruny, primeranými úrokovými sadzami a prehľadnými daňovými zákonmi. Vláda v úzkej spolupráci s NBS pripraví stratégiu nevyhnutných krokov vedúcich k dosiahnutiu tohto cieľa. Zároveň sa majú uskutočniť všetky potrebné opatrenia, aby SR v prípade priaznivého vonkajšieho ekonomického prostredia plnila podmienky pre vstup do EMÚ do roku 2006.
Koaličné problémy
Napriek úspechom pri plnení vládneho programu viacerí politickí analytici predpovedajú, že v krátkom čase sa môže stať na Slovensku realitou menšinová vláda. Strana Smer urobí všetko pre to, aby musel premiér Dzurinda odstúpiť z funkcie. Dôvodom pre jeho odchod majú byť informácie, ktoré zverejnil po svojom odvolaní z funkcie šéf NBÚ Ján Mojžiš. Jednou možnosťou, ako odvolať premiéra, sú podľa lídra Smeru Roberta Fica predčasné voľby. Nevylučuje však ani pokus o vyslovenie nedôvery premiérovi, a tým celej vláde v parlamente. Celý postup však bude závisieť od dohody s ostatnými opozičnými parlamentnými stranami - ĽS-HZDS a KSS.
Podpredseda parlamentu Béla Bugár (SMK) pripustil, že koalícia bude mať pravdepodobne problémy pri presadzovaní niektorých kľúčových rozhodnutí v NR SR, napríklad aj pri voľbe podpredsedu. "Stačí, keď neprejde jeden dôležitý zákon, na ktorý potrebujeme 76 hlasov. To bude prvý dôkaz toho, že existuje a funguje menšinová vláda."
Podľa predsedu KDH Pavla Hrušovského nebude možné považovať vládnu koalíciu za schopnú ďalšieho fungovania, ak už nedokáže prijímať vážne záväzky vyplývajúce z programového vyhlásenia vlády. KDH súčasnú situáciu hodnotí ako vážnu, najmä preto, že koalícia stráca parlamentnú väčšinu, uviedol Hrušovský. Sú tu podľa neho jasné signály na to, aby koalícia vážne hodnotila svoj koaličný potenciál a zaoberala sa tým, ako ďalej.
Vláda po parlamentných voľbách v roku 2002
24. septembra 2003 - Ministra obrany I. Šimka odvolal z funkcie prezident SR R. Schuster na návrh premiéra M. Dzurindu. Šimkovi vyslovilo 10. septembra Prezídium SDKÚ politickú nedôveru, keď pri hlasovaní vo vláde nepodporil Dzurindov návrh na odvolanie riaditeľa NBÚ J. Mojžiša. Za Šimkovho nástupcu navrhol Dzurinda poslanca Národnej rady SR a trenčianskeho primátora Juraja Lišku.
10. septembra 2003 - Demisiu ministra hospodárstva Roberta Nemcsicsa prijal prezident SR Rudolf Schuster. Nemcsics abdikoval po tom, ako mu ANO vyslovila politickú nedôveru. Jeho nástupcom sa 24. septembra stal predseda ANO Pavol Rusko.