Minulý rok sa členské štáty zhodli, že je potrebné si určiť prísnejšie ciele na zlepšenie klimatickej situácie. Nové pravidlá hovoria, že do konca desaťročia by Európska únia chcela obmedziť emisie skleníkových plynov najmenej o 55 percent oproti hodnotám z roku 1990.
A do polovice storočia potom neprodukovať emisie žiadne, alebo ich vyvážiť napríklad technologickými opatreniami. Na to je však potrebné definovať konkrétne kroky, ku ktorým sa krajiny zaviažu. Tento týždeň preto Európska komisia predstavila návrhy reforiem na trhu s plynom.
Z nich vyniká napríklad renovácia budov s najnižšou energetickou účinnosťou s cieľom znížiť emisie a ušetriť palivo na vykurovanie. V hre je tiež koniec dotácií plynových kotlov aj koniec spaľovania plynu a iných fosílnych palív.
Na kúrenie vodík či bioplyn
Podpredseda Komisie Frans Timmermans a šéfka pre energetiku Kadri Simsonová v stredu predstavili príslušný legislatívny balík. Ten reaguje na súčasné prudko rastúce ceny plynu. Komodita tvorí zhruba štvrtinu celkovej spotreby energie v Európe.
Významné zmeny by mali nastať v sektore budov. Približne tri štvrtiny z nich nie sú energeticky efektívne. Celkovo spotrebujú asi 40 percent energie a vyprodukujú 36 percent emisií skleníkových plynov.
Z daného dôvodu by preto od roku 2027 mali ľudia prísť o nárok na podporu vykurovania plynovými kotlami. A do roku 2040 by sa malo postupne ukončiť vykurovanie plynom a ďalšími fosílnymi palivami. Prísnejšie ekologické pravidlá majú pritom platiť aj pre výstavbu nových budov, ktoré nebudú môcť od roku 2030 produkovať žiadne emisie.
Dôležitým míľnikom by mal byť aj rok 2025. Dovtedy by sa malo zjednotiť hodnotenie energetickej efektivity budov na škále od A do G v jednotlivých krajinách. Podľa návrhu bude musieť do roku 2030 najhoršie hodnotených 15 percent budov z kategórie G dosiahnuť vyššiu kategóriu F. Už stojace obydlia budú musieť aj renovovať, či už zatepľovaním alebo využitím efektívnych vykurovacích systémov.
No a zatiaľ čo dnes predstavuje 95 percent všetkých plynných energetických zdrojov zemný plyn, do polovice storočia by to podľa komisie mala byť výrazná menšina. Krajiny by mali prejsť na využívanie ekologicky vyrábaného vodíka či bioplynov, čo má uľahčiť okrem iného finančná podpora ich produkcie a distribúcie. Komisia vyzdvihuje, že spotrebitelia by mali mať možnosť zvoliť si obnoviteľné a nízkouhlíkové plyny pred fosílnymi energiami.
Súhlasiť musí väčšina krajín
Podľa analytika portálu energieprevas.sk Jozefa Badidu je najdôležitejšou zmenou v postoji Európskej komisie odklon od úplnej elektrifikácie. Rovnako však aj uznanie potreby využívania energie v plynnej forme, predovšetkým pri energeticky náročnom priemysle. „Plynárenský balíček preto do budúcnosti ráta so zvýhodňovaním obnoviteľných a nízkoemisných plynov, ako sú vodík či biometán, a to na úkor fosílnych plynov, ktorých emisie nebudú zachytávané. Práve kombinácia so systémami na zachytávanie uhlíka je príležitosťou i pre zemný plyn na jeho ďalšie využívanie,“ opisuje Badida. Ako dodáva, dôležité je poznať i náklady spojené s takýmito riešeniami a ich akceptovateľnosť širokou verejnosťou.
Návrhy týkajúce sa budov budú predmetom rokovaní členských štátov s Európskym parlamentom v budúcom roku. Časť členov Únie, najmä zo strednej a východnej Európy, opakovane vyjadrilo obavy z možného dosahu ekologických opatrení na ekonomiku a sociálne najslabšie vrstvy obyvateľstva. Keďže návrhy pravidiel musí schváliť väčšina krajín EÚ a Európsky parlament, ich finálna podoba sa môže zmeniť. Exekutíva Únie sa však v rámci stratégie Zelená dohoda pre Európu snaží nasmerovať dvadsaťsedmičku k splneniu klimatických cieľov.
Koniec dlhodobých zmlúv
K čistejším métam sa zaviazalo aj Slovensko, pre ktoré je z hľadiska energetického mixu okrem jadra dôležitý aj plyn. Sme zároveň najplynofikovanejšou krajinou v Európe po Holandsku. Debaty na európskej úrovni o tom, či zaradiť plyn k prechodným palivám, preto niektorých energetikov rozrušili. Dnes to však vyzerá, že Únia s plynom naozaj ráta. „V prvom rade vítame, že Komisia potvrdila, že plynárenstvo môže výrazne prispieť k plneniu klimatických cieľov. Vo svojom návrhu predpokladá, že spotreba na plynárenskom trhu bude v roku 2050 podstatne pestrejšia ako dnes,“ hovorí riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu Richard Kvasňovský.
Podiel zemného plynu by mal tvoriť 20 percent. Podstatnú časť tak bude zabezpečovať vodík, biometán, bioplyn a syntetický metán. Tento pomer by mal zabezpečiť výrazne nižšiu závislosť Európy od dodávok zemného plynu z tretích krajín. „Z tohto pohľadu je logické, že dlhodobé kontrakty pravdepodobne nemusia byť potrebné na zabezpečenie energetických potrieb krajín,“ vysvetľuje Kvasňovský ďalší návrh Komisie. Teda, aby sa dlhodobé zmluvy na zemný plyn po roku 2049 nepredlžovali.
Ďalším opatrením je, že krajiny EÚ budú môcť spoločne nakupovať plyn a vytvoriť si spoločné strategické rezervy. „Vytvorenie strategických rezerv zemného plynu, podobne ako je to v prípade ropy a ropných produktov, považujeme za správny krok a poistku, aby sa neopakovala situácia s nedostatkom plynu pri vysokom dopyte po ňom,“ dodáva Kvasňovský. Zároveň je podľa neho potrebné, aby vytvorenie rezerv deklarovali aj komerční obchodníci s plynom, ako podmienku pôsobenia na trhu. „Tým by sa takisto mohlo predísť riziku ich odchodu z trhu v prípade meniacich sa podmienok,“ uzavrel.