Prezident SR vymenoval zvyšných sudcov Ústavného súdu, ktorý je tak kompletný. Tri roky trvajúci spor, na počiatku ktorého bolo presvedčenie Andreja Kisku, že navrhovaní kandidáti nespĺňajú kritériá spojené s touto funkciou, je tak za nami. V roku 2019, keď sa končí mandát ďalším deviatim sudcom, by sme sa tak nemali obávať, že činnosť orgánu, ktorý má chrániť ústavnosť, bude paralyzovaná. Aktuálny spor však otvoril širokú diskusiu nielen o ideálnom osobnostnom a odbornom profile kandidátov na ústavných sudcov, ale aj o zefektívnení fungovania inštitúcie ako takej. Ministerstvo spravodlivosti v tejto súvislosti informovalo, že pripravuje nový zákon o Ústavnom súde SR.

Riziko politizácie
Jednou z kľúčových otázok, ktorými sa bude musieť rezort spravodlivosti zaoberať pri tvorbe návrhu zákona, je zmena mechanizmu výberu kandidátov na ústavných sudcov. V zmysle ústavy aktuálne platí, že sudcov vymenúva prezident na návrh Národnej rady SR. Tá mu dáva k dispozícii dvojnásobný počet kandidátov. Ak je teda potrebné obsadiť štyri miesta, parlament navrhne prezidentovi osem osôb. V tomto smere je ešte dôležitejší zákon o rokovacom poriadku Národnej rady SR, podľa ktorého na to, aby bol kandidát navrhnutý, v zásade stačí nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov. Podľa advokátky Barbory Ficekovej sa tým umožňuje koaličnej väčšine „vylúčiť opozíciu z výberu kandidátov na sudcov Ústavného súdu, čo je pri exponovanom politickom boji zdrojom napätia a konfliktov.“

Ficeková vidí problém aj v tom, že personálne otázky vo vzťahu k obsadeniu Ústavného súdu, sú v súčasnosti fakticky v kompetencii parlamentu. Má ísť pritom o nezávislý súdny orgán. Vzniká tak riziko politického ovládnutia inštitúcie.

Politici by mali byť vylúčení
Diskutabilný je aj fakt, že kandidátom na ústavného sudcu sa môže podľa súčasnej právnej úpravy stať aj člen politickej strany či dokonca vrcholní predstavitelia najsilnejších politických strán. Túto situáciu rieši ústava tak, že vymenovaný sudca Ústavného súdu, ktorý je členom politickej strany alebo hnutia, má povinnosť vzdať sa členstva v nich ešte pred zložením sľubu. Otázkou zostáva, či je tento spôsob prerušenia politických väzieb nových sudcov „zo dňa na deň“ postačujúci na to, aby nevyvolal pochybnosti o ich nezávislosti. Podľa sudkyne Najvyššieho súdu SR a hovorkyne sudcovskej nezávislej iniciatívy „Za otvorenú justíciu“ Eleny...