V najbližšom čase by sa malo rozhodnúť, koľko sa Bratislavskému kraju ujde z nových eurofondov. V akom stave sú aktuálne rokovania?
V podstate prebehli už všetky rokovania. Dnes je lopta na bruselskej strane ihriska. Do niekoľkých dní budeme vedieť, aký je finálny verdikt. Dúfame, že nám bude prisúdená flexibilita vo výške päť a viac percent a dúfame, že na tomto sa už nič nezmení.

Aktuálne ste na tom ako?
Pokiaľ nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič. Hypoteticky môžeme počítať aj s tým, že nedostaneme nič. Dúfam, že sa tak nestane. Bojím sa však, že napriek môjmu miernemu optimizmu zo začiatku decembra to bude nakoniec len päť percent. Pohybujeme sa v rozmedzí päť až 7,3 percenta.

Skúsme si to rozmeniť na drobné. Čo tých päť percent môže znamenať v konkrétnych projektoch?
Investičný rozpočet župy z peňazí, o ktorých vieme rozhodovať, je ročne okolo 20 miliónov eur. Z týchto peňazí nemáme šancu financovať mnohé z projektov, ktoré by sme chceli urobiť a ktoré kraj nevyhnutne potrebuje. Potreba má dva drivery. Jeden je investičný dlh z minulosti a druhým sú súčasné potreby. Prvá kategória zahŕňa skôr „údržbárske“ práce a druhá reflektuje na investície, ktoré musíme podniknúť kvôli súčasným envirozáťažiam, sociálno-ekonomickému zaťaženiu, počtu obyvateľov a kvôli rastu ich počtu. Prichádza s ním totiž aj rast mobility. Vzniká tu tlak a my musíme uspokojovať potreby.

Prečo je Bratislava z hľadiska čerpania fondov taká výnimočná?
Bratislavský kraj bol tri programové obdobia znevýhodnený. Hneď po vstupe do EÚ sme vďaka prudko rastúcemu HDP na území Bratislavskej župy poskočili do kategórie krajov ako Vestfálsko, Viedeň či Štokholm. Ak sa pozriete na životnú úroveň, v našom kraji je neporovnateľne nižšia ako v regiónoch, ktoré som vymenoval. Máme oproti nim veľký dlh, ktorý musíme dobiehať. V tabuľkách stále vyskakujeme vysoko. V Bratislave sa totiž generuje asi 30 percent slovenského HDP. Čísla ukazujú, že sme veľmi bohatí, no realita je iná.

Aká?
Zabúda sa totiž na fakt, že bývanie u nás nie je dostupné a aj ceny služieb sú neporovnateľne vyššie oproti zvyšku krajiny. A to už ani nespomínam, že vyprodukované HDP tu neostáva, ale na základe solidárnosti putuje jeho významná časť do ostatných regiónov Slovenska. Najviac týmto všetkým trpí samospráva, ktorej štát delimitoval majetok s modernizačným dlhom už na začiatku 90. rokov. Ostatným krajom po vstupe do Európskej únie prostred...