StoryEditor

Kosovo rozdelilo politikov

Ani po diskusii v prezidentskom paláci nemajú parlamentné strany rovnaký názor v otázke osamostatnenia juhosrbskej provincie Kosovo. Prezident Gašparovič si včera predvolal zástupcov politických strán, aby hľadali spoločné východisko.

Ani po diskusii v prezidentskom paláci nemajú parlamentné strany rovnaký názor v otázke osamostatnenia juhosrbskej provincie Kosovo. Prezident Ivan Gašparovič si včera predvolal zástupcov politických strán, aby hľadali spoločné východisko. "Nemali by sme traumatizovať domácu politickú atmosféru," vyhlásila hlava štátu. Sám sa prikláňa k názoru, že o samostatnosti Kosova by sa nemalo rozhodnúť bez vyjadrenia srbskej vlády.
Chýba už len Slota
Rovnaký názor presadzujú všetky parlamentné strany - výnimkou je SMK. Tá sa prikláňa k plánu osobitného vyslanca OSN Marttiho Ahtisaariho, ktorý smeruje k nezávislosti Kosova. S premiérom Robertom Ficom (Smer-SD) sa Gašparovič na túto tému rozprával ešte minulý týždeň - po včerajšku chýba už len líder národoniarov Ján Slota. Napriek tomu, že si ho prezident pozval, na poslednú chvíľu sa ospravedlnil. Stretnúť by sa mohli dnes.
Nejednotnosť strán cítiť aj z toho, že do parlamentu nedávno dorazili dve deklarácie odmietajúce samostatný štatút Kosova - z dielne SDKÚ-DS a SNS. Podľa šéfa poslaneckého klubu SNS Rafaela Rafaja však rovnaké nie sú - národniari odmietajú návrh SDKÚ, aby parlament zaviazal vládu, ako má o Kosove rokovať. Najsilnejšia opozičná strana je však ochotná hľadať dohodu. "Ak niekoho vyrušuje, že chceme zaviazať vládu, tak jej potom dajme politický mandát," hovorí predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda.
Najneskôr v marci
Ďalší názorový rozdiel je v tom, kedy by mal parlament spoločnú deklaráciu prijať. SDKÚ začala hovoriť o mimoriadnej schôdzi. Zatiaľ však nenašla podporu v ostatných stranách. "Nechcem všetko násilne urýchľovať, uvidíme, aké budú postoje ostatných politických strán. Ale som si vedomý, že čas beží," tvrdí Dzurinda. Podľa podpredsedu NR SR Miroslava Číža (Smer-SD) zatiaľ nie sú žiadne signály na zvolanie mimoriadnej schôdze. Najneskôr sa tak poslanci budú stanoviskom ku Kosovu zaoberať v druhej polovici marca na riadnej schôdzi NR SR.
Oficiálny postoj k otázke Kosova pripravuje vláda. Avizoval to nedávno minister zahraničných vecí Ján Kubiš. Na dnešnom rokovaní vládneho kabinetu sa však podľa vládnej hovorkyne Silvie Glendovej ešte neobjaví. Podľa analytika SFPA Tomáša Strážaya by o finálnom návrhu ku Kosovu mohla Bezpečnostná rada OSN rokovať až v marci, keď už Slovensko nebude predsedajúcou krajinou.
Autonómia na juhu?
Ako jediná z parlamentných strán podporuje autonómiu Kosova SMK. Medzi národniarmi to vyvoláva obavy, že maďarskí politici začnú žiadať osamostatnenie juhu Slovenska. "Aj keď je to ťažké predvídať, nie je to vylúčené, keďže maďarskí politici kontinuálne hovoria o autonómii pre južné Slovensko," hovorí Rafaj. Kultúrnou, prípadne školskou autonómiou pre Maďarov na juhu Slovenska sa v minulosti netajil podpredseda SMK Miklós Duray. Tvrdí, že dnes netreba spájať otázku Kosova s autonómiou národnostných menšín v európskych krajinách. Nevylúčil však, že by s touto témou SMK mohla prísť opäť. Predchádzať tomu má diskusia na úrovni legislatívneho fóra stany.

Kde sa hovorí o delení krajiny
- Baskicko (Španielsko)
- Korzika (Francúzsko)
- Bretónsko (Francúzsko)
- Faerské ostrovy (Dánsko)
- Severné Írsko (Veľká Británia)

Súčasná pozícia Kosova
Srbská autonómna provincia Kosovo a Metohija je od júna 1999 na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN pod správou OSN. Srbi sú ochotní pripustiť len autonómne postavenie Kosova v rámci Srbska. Nechcú sa vzdať oblasti, ktorú považujú za kolísku svojho národa. Mnohí z nich sa tiež obávajú, že v samostatnom Kosove by sa nedodržiavali práva srbskej menšiny. Väčšina kosovských Albáncov, naopak, požaduje vytvorenie samostatného štátu na území provincie. Na cestu k nezávislosti nasmeroval Kosovo nedávny plán osobitného vyslanca OSN Marttiho Ahtisaariho. Ten sa síce priamo nezmieňuje o strate srbskej zvrchovanosti nad Kosovom. Provincia by však na jeho základe mohla podpisovať medzinárodné zmluvy, vstupovať do medzinárodných organizácií a mala by vlastnú ústavu, vlajku aj hymnu. Podľa kosovskej i srbskej strany by sa to fakticky rovnalo nezávislosti provincie. O budúcom štatúte Kosova by v nasledujúcich týždňoch mala definitívne rozhodnúť Bezpečnostná rada OSN.

menuLevel = 1, menuRoute = slovensko, menuAlias = slovensko, menuRouteLevel0 = slovensko, homepage = false
23. december 2024 03:22