František Kašický zastával funkciu ministra za prvej Ficovej vlády, kde skončil pre predražený tender na upratovanie. Odvtedy zastával posty v diplomacii. Od septembra 2017 pôsobí ako veľvyslanec s osobitým poslaním. Starať sa má o granty Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a Nórska. Informuje o tom Denník N s tým, že daný post do septembra na ministerstve ani nepoznali.
Upratovanie za miliardy
Kašický pôsobil za prvej vlády Smeru na poste ministra obrany. Vo funkcii vydržal rok a pol (júl 2006 – január 2008), po ktorých podal demisiu po prevalení predražených nákupov upratovacích služieb na ministerstve.
Rezort pod jeho vedením vypísal tendre na upratovacie práce, zimnú a letnú údržbu na štyri roky za 3,9 miliardy korún (približne 13 miliónov eur). Do tendrov sa mali zapojiť firmy blízke politikom Smeru aj SNS.
„Necítim subjektívnu zodpovednosť za konanie úradníkov, respektíve úradu, ktorý konal v rozpore so všeobecne platnými smernicami, nariadeniami, programami a mnou schválenými plánmi v rezorte obrany. Na druhej strane sa však nezbavím objektívnej zodpovednosti, ktorú nesiem za rezort,“ povedal Kašický, keď oznamoval svoju demisiu.
Diplomatické "fleky"
Z ministerstva obrany putoval do Bruselu, kde päť rokov zastával pozíciu veľvyslanca pri NATO. Od roku 2013 následne pôsobil ako veľvyslanec v Nórsku.
Od skončenia mandátu na severe Európy zastáva od septembra minulého roku post veľvyslanca s osobitným poslaním pre granty Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), Nórskeho finančného mechanizmu a Švajčiarskeho finančného mechanizmu.
„Jeho úlohou je koordinovať činnosť odborov ministerstva s cieľom maximálne využiť potenciál finančných mechanizmov pre potreby zahraničnej a európskej politiky Slovenska a jednotlivých sektorových politík,“ vysvetlilo pre Denník N Kašického funkciu ministerstvo. Právomoc tieto fondy prerozdeľovať je rovnako ako pri eurofondoch v rukách Úradu vlády.
Životné prostredie a regionálny rozvoj
Fondy EHP a Nórske fondy predstavujú príspevky krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie, no poberajú výhody spoločného hospodárskeho priestoru – Nórsko, Island a Lichtenštajnsko, pre iné členské krajiny. V rámci týchto fondov získalo Slovensko v prerozdeľovacom období 2004 – 2009 takmer 80 miliónov eur, v aktuálnom období (2009 – 2012) to už je takmer 100 miliónov.
Financie z Nórskych fondov sú zamerané napríklad na ochranu životného prostredia a na "prispôsobenie sa zmene klímy." Rovnako však slúžia aj na obnovenie kultúrnych pamiatok či znižovanie hospodárskych rozdielov medzi regiónmi.
V minulosti sa z týchto peňazí zaplatila napríklad obnova bratislavskej Reduty, horného hradu na Devíne. Z nórskych fondov sa zaplatilo aj zateplenie viacerých škôl a podpora využívania obnoviteľných zdrojov energie.