Ako sa dá historicky zhodnotiť postava Jozefa Tisa?
- Bol to politik, ktorý v dobe, keď sa dostal do vedúcej pozície - a treba povedať, že to nebola ľahká doba - nezvládol úlohu, ktorú sa podujal hrať. Teda úlohu vodcu slovenského národa. Zatiahol Slovensko do Hitlerovho područia, do vojny po boku Hitlera, zaviedol nedemokratický režim s opatreniami voči vlastným obyvateľom židovského a rómskeho pôvodu. A on bol ten, kto dal súhlas na vstup nemeckých vojsk na Slovensko.
Čo by znamenalo pre Slovensko, keby neurobil ústupky voči Hitlerovi?
- Nejde ani o to, či s tým súhlasil, on to robil - a to je rozdiel. Bol tu určitý tlak z Nemecka, ale ani Miklós Horthy v Maďarsku, ani Bulhari, to neurobili. Antisemitizmus bol jednoducho súčasťou politiky tej garnitúry, aj politickej strany, na ktorej čele stál Tiso.
Cirkev ide skúmať pôsobenie Jozefa Tisa. Čo si o tom myslíte?
- Cirkev by to asi mala urobiť, pretože to je jeden z problémov. Nakoniec, porušil aj určité zásady, ktoré sú súčasťou učenia cirkvi. V Holíči vyhlásil, že človek má milovať predovšetkým seba a zbaviť sa všetkého, čo mu škodí - Židia Slovákom škodia, a preto sa ich treba zbaviť. On sa nesprával celkom ako kresťan.
Prečo sú stále aj medzi niektorými historikmi spory okolo osoby Jozefa Tisa?
- Určitá skupina ľudí nehodnotí racionálne, ale vystupuje skôr na emocionálnej rovine. Niektorí vnímajú Tisa ako kňaza a popraviť kňaza, to je automaticky znak nejakého martýrstva. Na Slovensku často vnímame aj niektorých súčasných politikov nie cez ich činy, ale cez charizmu. Tiso určite tú charizmu mal. Aj to bol dôvod, prečo ho Hitler na Slovensku nechal, pretože ho potreboval. Keby ho nepotreboval, bol by prvý, kto by zmizol zo scény.