Reforma zdravotníctva alebo takzvaná optimalizácia siete nemocníc v parlamente prešla. Ako to vnímate?
My už od začiatku, ako reforma vznikla, ešte za pani Andrey Kalavskej, sme upozorňovali na riziká. Neriešia sa príčiny problémov slovenského zdravotníctva. Len ich prehlbujeme, čo je naozaj na škodu. A je to veľké riziko aj pre našich pacientov. Nám lekárom sama osebe neublíži v tom zmysle, že by sme prišli o robotu. O to sa nebojíme, pracovných ponúk každý deň narastá. Aj z okolitých štátov. Takže argumentácia, že by sme sa báli o prácu, je scestná.

Spomínali ste problémy nášho zdravotníctva. Viete ich konkretizovať?
Nemocnice a ambulancie sú prepojené nádoby. Jednak čo sa týka pacientov a dnes vidíme, že ambulantná sféra nefunguje tak, ako má, a preto veľmi veľa pacientov končí v nemocniciach. A to nie sú vymyslené hospitalizácie, tí ľudia naozaj potrebujú liečbu, pretože nedostali adekvátnu starostlivosť predtým v ambulancii. Máme ambulancie, kde ordinujú doktori vo vysokom veku, veľa z nich je nedostupných. Dokonca to konkretizovali aj župani napríklad z Prešovského alebo Banskobystrického kraja. A keď sa to vyrieši v úvodzovkách, tak, že pozatvárame 11-tisíc nemocničných lôžok, tak pacienti nezmiznú. A my sa bojíme, čo bude s pacientmi, lebo táto reforma nehovorí nič o tom, ako sa o týchto pacientov postarať. Koniec koncov, toto nám vyčíta aj Európska komisia, že máme príliš veľa pacientov v nemocniciach, lebo nám nefunguje ambulantná starostlivosť.

Vláda aj minister ubezpečujú, že žiadne nemocnice nezaniknú, len sa prerobí forma riadenia. Aj napriek tomu sa však ľudia obávajú. Takže čo sa zmení pre bežného občana?
To, že to preme...