Od 1. mája tohto roka si zamestnanci finančne prilepšia. Parlament schválil novelu Zákonníka práce, ktorou sa majú zvýšiť príplatky za nočnú a sviatočnú prácu, ako aj zaviesť príplatky za prácu v sobotu a nedeľu.
Do Zákonníka práce sa zavádza aj inštitút 13. a 14. platu, ten však bude pre zamestnávateľov na princípe dobrovoľnosti.
Danko: Prvýkrát v histórii sa štát vzdal svojho príjmu
"Dnes prešiel zákon, ktorý sa v mnohom dotkne života pracujúcich ľudí. Som zástancom toho, aby sme rozvíjali diskusiu o sociálnom zlepšení pracujúcich. Vyzývame opozíciu na konštruktívnu debatu," skonštatoval predseda SNS Andrej Danko.
Zároveň doplnil, že inštitút 13. a 14. platu západné sociálne systémy už poznajú a narábajú s ním. "Naša legislatíva bude poznať inštitút 13. a 14. platu. Prvýkrát v histórii sa i štát vzdal cez Sociálnu poisťovňu, zdravotné poisťovne a daň z príjmu svojho príjmu, aby ľudia mali vyššiu čistú mzdu, aby sa podnikateľom oplácalo vyplácať odmenu," uviedol Danko.
Podľa prepočtov koalície by malo 762-tisíc pracujúcich ľudí pocítiť vyššie príplatky. Zvyšovanie príplatkov sa dotkne aj zamestnancov vo verejnej a štátnej správe. "Nemôžeme dnes povedať, že niekoho diskriminujeme. Nebude to lacné. Našou úlohou je približovať životnú úroveň SR k priemernej životnej úrovni Európskej únie," doplnil premiér Robert Fico.
Agendou Mosta-Híd v rámci sociálneho balíčka boli opatrenia pre dôchodcov. "Všetko má svoju postupnosť, 13. plat bude v júni, 14. plat bude v decembri, preto výsledný efekt bude o pár mesiacov. Jednoznačne, na čom sa dohodneme, to platí. Vládna koalícia nie je o nejakom vládnutí, ale o tom, ako pomáhať tým najzraniteľnejším. A to robíme," dodal predseda Mosta-Híd Béla Bugár.
Výnimky pre zamestnávateľov
Príplatky za nočnú prácu sa majú zvyšovať v dvoch etapách a tiež sa bude rozlišovať, či ide o všeobecnú, alebo rizikovú prácu. Od 1. mája tohto roka pri všeobecnej práci pôjde príplatok hore na 30 percent minimálnej mzdy za hodinu a v ďalšom roku bude zvýšenie predstavovať 40 percent.
Podobný postup bude aj pri rizikovej práci, pri ktorej od 1. mája tohto roka stúpne príplatok na 35 percent minimálnej mzdy za hodinu a od 1. mája budúceho roka dosiahne 50 percent.
Zamestnávatelia však budú mať možnosť uplatniť si výnimky v rámci tzv. derogačnej klauzuly, ktorá je v Zákonníku práce v súčasnosti v niektorých oblastiach.
Pre zamestnávateľov to znamená, že podmienky zvýšenia príplatku za nočnú prácu budú môcť dohodnúť v rámci kolektívnej zmluvy, príplatok však bude môcť byť vo výške najmenej 25 percent od 1. mája tohto roka a od 1. mája budúceho roka bude musieť byť najmenej 35 percent.
Podmienky pre firmy bez odborov
Vo firmách, v ktorých nie sú odbory alebo sa vykonáva prevažne nočná práca, budú môcť zamestnávatelia dohodnúť výnimky týkajúce sa mzdového ohodnotenia za nočnú prácu v rámci pracovnej zmluvy so zamestnancom. Výnimky nebude možné uplatniť si u rizikových prác.
Zavedie sa aj príplatok za víkendovú prácu. Poslanci pôvodne navrhovali, aby bol vo výške 100 percent sumy minimálnej mzdy v eurách za hodinu. Po rokovaní s tripartitou od 1. mája tohto roka stúpne príplatok za prácu v sobotu na 25 percent minimálnej mzdy za hodinu a od budúceho roka má byť na úrovni 50 percent. Znovu bude možné uplatniť dve výnimky, ale nebudú delené medzi všeobecnú a rizikovú prácu.
Práca v nedeľu
Zamestnanci budú mať vyšší príplatok aj za prácu v nedeľu. Zvyšovanie však bude tiež postupné. Od 1. mája tohto roka bude vo výške 50 percent a od 1. mája budúceho roka má predstavovať 100 percent. Aj pri týchto príplatkoch zákonník zadefinuje výnimky pre firmy, v ktorých sa musí pracovať pravidelne v nedeľu.
Po rokovaniach so sociálnymi partnermi sa nezmenil pôvodný návrh pri príplatku za sviatok, zvýšenie teda bude predstavovať 100 percent priemerného zárobku zamestnanca zo súčasnej úrovne 50 percent.
Poslanci prijali aj pozmeňujúci návrh z výborov, vďaka ktorému sa zvýšenie príplatkov za nočnú prácu, sviatok, ako aj zavedenie príplatkov za víkend dotkne i zamestnancov v štátnej a verejnej službe.
Podmienky 13. a 14. platu
Do Zákonníka práce sa zavedie inštitút 13. a 14. platu, ktorý budú môcť zamestnávatelia poskytovať pracovníkom naďalej na dobrovoľnej báze. Postupne však budú oslobodené od daní a odvodov do sumy 500 eur. Podmienkou však je, že budú musieť byť aspoň vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca.
Prvýkrát má byť 13. plat, ako letná odmena, vyplatený v júni tohto roka, 14. plat má byť vyplatený v decembri. Definujú sa ako peňažné plnenia, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi pri príležitosti obdobia letných dovoleniek a vianočných sviatkov.
Na oslobodenie týchto platov od daní a odvodov však budú musieť byť splnené viaceré podmienky. Pri 13. plate bude musieť zamestnanec odpracovať vo firme nepretržite dva roky. Ak ide o pracovníka, ktorý odpracoval vo firme štyri roky, v decembri môže dostať 14. plat, ale podmienkou bude, aby dostal predtým aj 13. plat.
Schválený zákon upravuje postupné daňovo-odvodové zvýhodnenie týchto platov. Podmienkou pri oboch je, že zamestnávateľ musí vyplatiť zamestnancovi tieto odmeny vo výške jeho priemerného mesačného zárobku. Úľavy však majú byť najviac do výšky 500 eur.
Plénum schválilo aj pozmeňujúci návrh Radovana Baláža (SNS), ktorým sa čiastočné oslobodenie 13. a 14. platov od daní a odvodov bude vzťahovať aj na zamestnancov pracujúcich v štátnej a verejnej službe.