Panoráma Bratislavy sa tento rok výrazne posunula, najmä čo sa týka zastavanosti na nábreží Dunaja. Začal rásť mrakodrap Eurovea Tower a aj rezidencia pod Hradom Vydrica. Ide to podľa vás správnou cestou?
Z môjho pohľadu nie. Developerské projekty však neodsudzujem, od samostatnosti Slovenska často nahrádzajú neschopnosť vlád niečo vybudovať. Nábrežie patrí k centru Bratislavy, kde celkovo ubúdajú staršie budovy. Osobne by som to riešil uzáverou na danom území a obnovoval to, čo tam už stojí, prípadne budoval repliky. Nechcem nikoho uraziť, no architektúra, ktorá pripomína krabice alebo skleníky, patrí skôr mimo historického centra. Napríklad Francúzi si takto vybudovali nové štvrte, čo sa mi zdá ako lepšie riešenie, to by som vrelo podporoval. Málokedy sa takéto projekty hodia k historickým budovám, podarí sa to len občas.

Mohlo by ísť o lepšie prepojenie, ak by sa nové budovy neťahali až tak do výšky?
Áno. Vysoké budovy do nízkej zástavby podľa mňa nepatria. Videl som, ako v Kanade aj v Pekingu fungovalo prepojenie starých a nových budov, no zachovali horizont starého centra na úrovni historických objektov. Moderné by mali slúžiť len ako doplnok mesta, a nie byť jeho dominantou. Viedeň, Budapešť, Moskva a Petrohrad tiež ukázali, že sa to dá.

Tento rok sa dokončila obnova Jurkovičovej teplárne. Obklopujú ju však objekty od Zahy Hadid, ktoré sú výrazne vyššie ako samotná pamiatka. Podarilo sa to prepojenie v tomto prípade?
Myslím, že áno, že to tam celé pekne zapadlo.

Ako teda hodnotíte celkový rozvoj architektúry na Slovensku?
Doteraz som, úprimne, nemal veľmi dobrý pocit, no potešilo ma, že tohtoročné ceny za architektúru si odnieslo práve prepojenie moderných a historických budov. Toto je ten smer, ktorým by som sa uberal. Oživiť existujúce stavby a využívať ich v rámci kultúry, ale aj vo voľnom čase, či už ako administratívne budovy alebo pre sociálne služby....