Viac peňazí na vysoké školstvo, menej žiakov v triedach, ale aj vyššie platy učiteľom. Takto kreslia perspektívny obraz slovenského školstva politické strany vo svojej kampani. Takmer všetky sa zhodujú, že ďalšia vláda bude musieť do školstva naliať väčší podiel z HDP. Exminister školstva Martin Fronc (KDH) zdôraznil: "Všetci, ktorí hovoria o vyšších investíciách, by mali povedať, odkiaľ zoberú peniaze. Dnes sľubujú čokoľvek."

Magické percentá
Súčasný šéf rezortu školstva László Szigeti (SMK) by chcel do konca ďalšieho volebného obdobia zvýšiť výdavky minimálne na päť percent HDP. Okolo tejto hranice sa pohybujú aj ostatné strany. "Pri odhadovanom raste ekonomiky by tak mohli výdavky na školstvo vzrásť zo súčasných 58 na sto miliárd korún ročne," vraví Dušan Čaplovič zo Smeru-SD. S plánom na desať rokov pracuje ĽS-HZDS. Dovtedy by sa mal zvýšiť podiel školstva na HDP na šesť percent. Naopak, SDKÚ argumentuje, že podiel výdavkov z HDP nebude treba zvyšovať. "Nasledujúcich osem rokov pôjde na školstvo o desať miliárd viac ako doteraz každý rok zo štrukturálnych fondov EÚ," tvrdí Miroslav Beblavý.

Kde na to vziať?
Strany chcú získať peniaze pre školstvo racionálnejším rozdeľovaním prostriedkov z rozpočtu a využitím rezerv vo fungovaní štátnej správy. Podľa Čaploviča stačí, aby sa napríklad výdavky v poľnohospodárstve nezvyšovali takým rýchlym tempom ako v školstve. "Infláciu chceme udržať na troch percentách. Ak by mala byť nižšia, peniaze môžu ísť napríklad do školstva." Budúca vláda sa podľa Fronca bude musieť rozhodnúť, či bude dávať peniaze napríklad na investičné stimuly alebo do školstva.

Viac peňazí regiónom
Samospráva má problémy v školstve definované jasne - zlý technický stav budov, slabé odmeňovanie učiteľov, nízke normatívy. ZMOS preto žiada podiel financovania základných škôl minimálne na doterajšej úrovni - 2,12 percenta HDP. "Rokovali sme s desiatimi politickými stranami a tlmočili sme im to ako jednu z priorít," upozornil podpredseda ZMOS Jozef Turčáni. SDKÚ pripomína, že počet žiakov neustále klesá. "Zachovanie podielu na HDP na menej žiakov bude znamenať vyšší normatív." Nedostatok peňazí dnes núti školy preplňovať triedy, čím sa znižuje kvalita vyučovania a porušujú sa normy. Politici preto hovoria o potrebe znižovať počet žiakov v triedach.

Škrty a zlepšovania
Očakáva sa aj redukcia počtu základných škôl. "Redukcia či reštrukturalizácia sa dotkne aj stredných škôl, kde je až o dvadsať percent žiakov menej, než aké sú kapacity," zdôraznil Turčány. Prípadné škrty v sieti by mala vyriešiť minimálna sieť štátnych škôl zo zákona. Tie by zabezpečili také rozloženie škôl, aby školáci nemuseli chodiť desiatky kilometrov do školy.
Podľa Fronca peniaze do regionálneho školstva musia smerovať na konkrétne projekty - kvalitnejšie jazykové vzdelávanie či programové vybavenie škôl. Vedúca odboru vzdelávania a ľudských zdrojov Banskobystrického kraja Gabriela Oravcová upozorňuje na potrebu previazať vzdelávací systém s potrebami trhu, aby školy nechŕlili budúcich nezamestnaných. Upozorňuje na potrebu skvalitniť personálne a materiálne vybavenie stredných škôl. "To čakáme aj od ďalšej vlády a, samozrejme, viac peňazí do projektov - na rekonštrukciu škôl, energetickú racionalizáciu - financovaných z fondov únie."

Legalizácia poplatkov
SDKÚ tvrdí, že vysoké školy by mali byť spoplatnené, ale s tzv. nulovým dnom. "Školy by mohli, ale nemuseli žiadať školné, bolo by to vecou konkurencie." KDH presadzuje dolnú hranicu školného na päť percent nákladov. Zvyšok strán hovorí výlučne o bezplatnom vysokom školstve. "Teraz sa chcú za každú cenu zapáčiť voličom," reaguje Fronc.
Politici priznávajú, že chcú legalizovať súčasný stav, keď mnohí študenti už platia za externé štúdium. Aj v budúcnosti by mali platiť tí, čo popri škole pracujú, prípadne si robia druhú vysokú školu. Politici však chcú, aby peniaze na rozdiel od dneška nekončili na účtoch súkromných firiem, ale aby ostávali priamo školám. Szigeti pritom upozorňuje, že ani rezort školstva nevie, koľko peňazí sa dnes točí v systéme externého vzdelávania. "Možno sú to desiatky miliónov, možno stovky." Ľudmila Mušková z ĽS-HZDS naznačuje ako jedno z riešení príklad z Poľska. "Chceme, aby boli stanovené percentá, koľko študentov môže maximálne na školách študovať externe, aby sa to nezneužívalo."
Peniaze pre kvalitné vysoké školy chcú politici zabezpečiť aj ich rozdelením podľa cieľov, úspešnosti na trhu práce či počtu študentov a učiteľov. "Mali by sa aj spresniť kritériá kvality vysokých škôl a podľa toho diferencovať štátny príspevok," zdôraznil Beblavý.