Odborníci prišli pred rokom s desivými vyhliadkami. Tvrdili, že zo Slovenska sa v dohľadnom čase stane raj skrachovaných firiem. Len počas vlaňajšieho decembra sa totiž v konkurznom konaní ocitlo 49 subjektov, čo bol najvyšší počet od roku 2019.

Podnikatelia sa v tom čase zhodli na tom, že vinu za stav nesie štát, ktorý im počas krízy nedokázal rýchlo a efektívne pomôcť. Zaviedol síce dočasnú ochranu pred veriteľmi, no tá podľa Radovana Palu, partnera advokátskej kancelárie Taylor Wessing, problémy spoločností iba oddialila.

Po ostrej kritike z radov firiem aj odborníkov, no tiež po silnejúcom tlaku zo strany Bruselu, sa ministerstvo spravodlivosti rozhodlo konať. Prišlo s novinkou, ktorá by mala v budúcnosti eliminovať počet do konkurzu mieriacich firiem.

HN prinášajú odpovede na najčastejšie otázky o tom, ako bude vyzerať jej premietnutie do praxe.

Aký bol prvotný podnet?

Jedným z najväčších problémov súčasného nastavenia je, že podnikatelia začínajú svoje finančné ťažkosti riešiť neskoro. Z ekonomických štatistík vyplýva, že až 65 percent tých, ktorí sa dostali do úpadku, sa v problémovej zóne nachádzali už tri roky pred tým. Ťažkosti však pokladali za prechodné a zlú finančnú či obchodnú situáciu firmy preto jednoducho ignorovali.

Tento fenomén si všimla aj Európska únia a dospela k záveru, že ak sa už podnik nachádza v konkurze alebo reštrukturalizácii, na „bezbolestné“ riešenie je neskoro. V júni 2019 preto vydala smernicu, v ktorej členským štátom nariadila prísť s čo najefektívnejším spôsobom prevencie. Krajiny na to mali dva roky. Slovensko však termín nestihlo a požiadalo o jeho predĺženie do polovice roku 2022. Medzitým, konkrétne od januára tohto roka do konca minulého mesiaca, sa do konkurzu dostalo ďalších viac než 400 subjektov.

V čom spočíva preventívna reštrukturalizácia?

Ako však hovorí staré slovenské príslovie, je lepšie konať neskoro než nikdy. Riadila sa ním aj ministerka Mária Kolíková, ktorej sa nak...