Prezident Andrej Kiska dnes oznámil svoje rozhodnutie nevymenovať vládu, ktorú mu v pondelok navrhol dezignovaný premiér Peter Pellegrini. Má na to kompetencie? A čo bude teraz nasledovať? Aj na to sme sa spýtali ústavnej právničky Lucie Berdisovej z Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied.
V Ústave sa píše: "Na návrh predsedu vlády prezident Slovenskej republiky vymenuje a odvolá ďalších členov vlády a poverí ich riadením ministerstiev.“ Nespomína sa tam však vyslovene možnosť odmietnuť vymenovať navrhnutú vládu, ako sa to stalo dnes. Je takéto niečo vôbec v jeho kompetencii?
Môj právny názor je, že právomoc prezidenta nevymenovať vládu, i ak má sám priamy mandát od ľudu, sa aktivuje iba vo veľmi výnimočných situáciách, a to vtedy, ak by bolo takpovediac úplne zrejmé, že vo vláde sú osoby nespôsobilé vykonávať funkciu. Teda iba v situáciách akoby štátnických rozhodnutí. Takáto situácia podľa môjho názoru a mojich informácií nenastala. Teda malo byť na parlamente, ktorý má reprezentatívnu a deliberatívnu legitimitu, aby pri hlasovaní o dôvere prípadnú dôveru neudelil.
Prezident dnes nevymenoval nové zloženie vlády. Čo môže nasledovať ďalej?
Predpokladám, že Pellegrini ako osoba poverená zložením vlády, bude (ak už nebol) oboznámený s dôvodmi nevymenovania a že sa ich, podľa ich povahy, bude pokúšať odstrániť. A to preto, aby politická kríza neústila do ústavnej krízy.
Koľkokrát môže prezident nevymenovať novú vládu? Aké sú jeho aktuálne kompetencie?
Keďže si myslím, že právomoc nevymenovať vládu má prezident len vo veľmi výnimočných situáciách, tak ani nemožno predpokladať opakovanie takých situácií. Ústava tento postup prezidenta výslovne neupravuje, upravuje situáciu do vymenovania novej vlády a po vymenovaní novej vlády, ale nerieši, ne/vymenovanie. Prezidentove kompetencie sú ako doposiaľ a zároveň vláda, ktorá je v demisii, bude vykonávať funkciu do vymenovania novej vlády.
Môže sa stať, že by nový predseda vlády viackrát navrhol to isté zloženie vlády?
Myslím si, že je to možné. Právne to nie je problematické, skôr je otázne, či je vláda v tomto zložení prakticky spôsobilá byť prezidentom vymenovaná, ak to už raz odmietol.
Kedy vstupuje do hry parlament?
Až po vymenovaní vlády. Bude rokovať o jej programovom vyhlásení a o vyslovení dôvery vláde.
Čo bude nasledovať, ak sa na novej vláde definitívne nedohodnú?
Je ťažké prorokovať, lebo pád mandátu na skladanie vlády sa spája skôr s hlasovaním o dôvere. Takže sme ústavne na tenkom ľade, a to aj preto, že ako som spomenula, myslím si, že diskréciu na nevymenovanie má prezident veľmi malú a nezmestil sa do nej. Hádam je v hre poverenie na zloženie vlády inej osobe.
Poznáte z praxe prípad podobnej situácie „vládnej krízy“, ktorý sa stal v inej krajine? Ako sa vyriešil, môžeme očakávať podobný scenár, alebo prípadne v čom bol odlišný?
Nepoznám situáciu, keď prezident v parlamentnej republike nevymenoval vládu (po poverení na zloženie), krytú väčšinou v parlamente bez takpovediac zjavne nevyhovujúcich osôb, ale môže to byť moja neznalosť.
Pozrite si vyhlásenie prezidenta: