V roku 1981 ukončila štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od januára 1992 pôsobila na Okresnom súde Bratislava-vidiek. Okrem toho pôsobila aj na Katedre trestného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského a aj na Katedre trestného práva Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Od roku 1996 pracovala na Krajskom súde v Bratislave. V máji 2012 obhájila dizertačnú prácu na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach na tému „Trestné právo a jeho ústavné limity v podmienkach Slovenskej republiky“. Prezident Ivan Gašparovič ju 16. februára 2007 vymenoval za sudkyňu a predsedníčku Ústavného súdu Slovenskej republiky.TASR/Martin Baumann

Zmrazenie platov časti ústavných činiteľov bolo neústavné, rozhodol súd

Kvôli zmrazovaniu platov hrozil koncom roka 2017 Robert Fico hlasovaním o dôvere vláde.

Zmrazenie platov niektorých ústavných činiteľov pre rok 2017 nebolo v súlade s Ústavou SR. Rozhodol o tom v stredu Ústavný súd (ÚS) SR.

Novela prijatá Národnou radou (NR) SR zmrazila minuloročné platy na úrovni roka 2011 u časti ústavných činiteľov. V rozpore s ústavou sú podľa ÚS ustanovenia, ktoré sa týkajú predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), riaditeľa Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), verejného ochrancu práv a komisárov pre deti a pre osoby so zdravotným postihnutím. Taktiež ide o štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, a vedúceho ostatného ústredného orgánu štátnej správy a člena rady, ktorých plat sa odvíja od platu poslanca NR.

Zmrazovanie napadol Čižnár

Príslušnú novelu, ktorá zmrazila minuloročné platy aj u prezidenta, poslancov NR a členov vlády, napadol na ÚS generálny prokurátor Jaromír Čižnár. ÚS podľa tlačovej správy "vo zvyšnej časti návrhu nevyhovuje".

K stredajšiemu verdiktu pripájajú odlišné stanovisko ústavní sudcovia Peter Brňák, Milan Ľalík a Lajos Mészáros.

Generálny prokurátor v podaní na ÚS argumentoval, že ekonomický rast v posledných rokoch a každoročné zvýšenie priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR neodôvodňujú prijatie daných úsporných opatrení, ktoré sa prijímajú v čase ekonomickej krízy. "Takúto právnu úpravu považujem za neprípustný zásah do ústavne garantovaného princípu právneho štátu," uviedol Čižnár.

Fico hrozil hlasovaním o dôvere vláde

Okolo zmrazovania platov sa rozpútala aj politická kauza. Začala sa 28. novembra minulého roka po tom, ako poslanci odmietli zmrazovať platy v zrýchlenom režime. Návrh na skrátené konanie sa nepáčil nielen opozičným, ale ani viacerým koaličným poslancom.

Následne vtedajší premiér Robert Fico vyhlásil, že ak poslanci nezmenia svoj postoj ku zmrazovaniu platov ústavných činiteľov do konca roka 2017, spojí to s hlasovaním o dôvere vláde.

Nakoniec v koalícii dospeli k dohode, že od roka 2018 stúpnu platy niektorých ústavných činiteľov o symbolické jedno euro.

#ÚSTAVNÝ SÚD #ZMRAZOVANIE PLATOV