Čo bola komunistická Štátna bezpečnosť?
- Bola to štandardná politická polícia sovietskeho typu, ktorej primárnou úlohou bola ochrana komunistického systému. Metódy svoje práce členila na preventívne a represívne. Na kontrolu spoločnosti i jednotlivca využívala masívnu agentúrnu sieť spolupracovníkov, tajných spolupracovníkov vrátane neregistrovaných zdrojov. V rámci prevencie realizovala tú časť komunistickej politiky, ktorú komunistická strana nemohla otvorene praktizovať sama.
Akú úlohu v ŠtB zohrávali agenti?
- Agenti pôsobili v prostredí "objektu", do ktorého nemohol preniknúť priamo príslušník tajnej polície. Musel to byť niekto, kto nesedel v úradovni ŠtB, ale niekto s normálnym zamestnaním, so znalosťou a s dôverou sledovanej sociálnej skupiny, s určitými osobnostnými predpokladmi, prípadne kvalifikáciou.
Ako si ŠtB vyberala ľudí na spoluprácu?
- Bol to zložitý proces, ktorý vychádzal zo skúseností operatívnych pracovníkov Štátnej bezpečnosti, tzv. riadiacich orgánov a ich nadriadených náčelníkov, ktorí v sledovanej sociálnej skupine vyhodnotili na základe nejakej slabosti, pokleskov, morálnych nedostatkov, závislosti, karierizmu apod. nejakú osobu ako perspektívnu a zamerali na ňu svoju dlhodobú pozornosť.
Dalo sa ubrániť nútenému podpisu? Ako?
- Áno, pochopiteľne. Každý sa rozhodoval sám za seba. Podpísanie tzv. viazacieho aktu však svedčí len o aktuálnom stave tej-ktorej osoby v hodine viazania. Máme zachované aj agentúrne zväzky osôb, ktoré ho podpísali a potom sa snažili spolupráci vyhýbať.
Mohli byť niektorí ľudia evidovaní aj ako agenti bez toho, aby o tom vôbec vedeli?
- Evidenčný systém Štátnej bezpečnosti bol jedným z najväčších tajomstiev tajnej polície. V úplnosti ho nepoznali ani radoví príslušníci ŠtB. Pokiaľ bol verbovanej osobe predložený viazací akt, potom vedela, či niečo podpísala. A vie to i dnes. Ten dokument si nechávali príslušníci ŠtB a tiež každému, kto to podpísal, muselo byť jasné, že si to uchovávajú ako doklad súhlasu, ako prípadnú poistku toho, keby si to agent chcel rozmyslieť. Preto možno úplne vylúčiť svojvôľu príslušníka tajnej polície, ktorý by chcel sám niekoho evidovať ako agenta. Najskôr musel k osobe sústrediť dostupné údaje, predložiť ich nadriadenému, potom spracovať návrh na viazanie, nechať ho schváliť náčelníkom a potom sformulovať správu o priebehu viazania, či verbovaný odmietol ďalej komunikovať alebo nie.
Dá sa niekedy odhaliť pravda, ak zmizli osobné spisy?
- Na odhaľovaní pravdy, rekonštrukcii totalitných mechanizmov, antidemokratických praktík komunistického režimu a tajného využívania osôb proti svojim blížnym je nutné pracovať, i keď sa dnes zdá, že niekedy chýbajú primárne podklady. O každej osobe jej "záujmu" sa dá niečo nájsť, a je to našou povinnosťou. Rovnako ako sa pokúsiť to čo najpravdivejšie interpretovať.

Fakty o ŠtB
-- bola politickou políciou, ktorá od svojho vzniku v roku 1945 spadala pod kontrolu KSČ
-- jej úlohou bolo identifikovať, vyšetrovať, prípadne aj likvidovať oponentov KSČ
-- pri výsluchoch používala aj nezákonné metódy ako mučenie, vynucovanie priznania či podávanie drog
-- základ ŠtB tvorili operatívne zložky: rozviedka, kontrazoviedka, vojenská kontrarozviedka a tzv. ochranka
Zdroj: Wikipédia