- Za pár rokov, čo som advokát, vidím spoločenské problémy aj zo žabej perspektívy. Napríklad problémy, ktoré vyplývajú zo zákonodarstva. Priznávam, že som sa na nich ako poslanec či minister podieľal aj ja. Jednotlivci z nižších sociálnych vrstiev sa v novom spoločenskom poriadku nevedia orientovať a brániť.
Určite však chcete prispieť k vyriešeniu konfliktu v KDH.
- Sú to politické skúsenosti, ktoré sa nedajú naštudovať z kníh. Chcem ponúknuť víziu budúcej politiky KDH, kde nepôjde v prvom rade o miesto vo vláde, ale o presadzovanie hodnôt KDH v spoločnosti a politike.
Napríklad?
- Celé deväťdesiate roky KDH obúchavali o hlavu postoj proti interrupciám. Myslím si, že teraz už mnohí vidia, že ten postoj má niečo do seba. Už si na to pri KDH zvykli. Teraz prichádzajú nové podobné témy - napríklad Zmluva o výhrade svedomia. Alebo témy ako zohľadňovanie záujmov drobných ľudí, a nie iba úspešných a bohatých.
Problém v KDH je definovaný ako spor intelektuálneho krídla s národným. V čom je podľa vás zásadný rozdiel medzi nimi?
- Intelektuálne krídlo odvodzuje súčasný a budúci postoj v politike príliš od minulých postojov druhej strany. Napríklad Vladimír Mečiar. Tým, že je minimálne podozrivý z toho, že mohol vedieť o pripravovanom únose mladého Kováča, alebo že amnestiami nedopustil vyšetrenie vraždy Roberta Remiáša, je pre nich naveky odpísaný.
Pre vás to nie je problém?
- Pre mňa je to modifikovaný problém. Postoj odvodený od minulosti často bráni riešiť problémy súčasnosti, dokonca od riešenia vzďaľuje. Príklad - KDH vystúpilo z vlády kvôli Zmluve o výhrade svedomia. Keby po voľbách šlo do vlády s SDKÚ a HZDS, zmluva by bola prijatá. Politika má svoju vlastnú dialektiku. K vyšetreniu Remiášovej smrti sme sa aj tak nedostali ani o krok bližšie. Riešme problémy, ktoré by sa v súčasnosti dali riešiť.
V minulosti ste povedali, že Mečiar by nemal byť stíhaný, lebo je zakladateľ štátu. Väčšina podozrení z Mečiarovej éry ostala bez odsúdených vinníkov. Ako svoje slová vnímate s odstupom času?
- Hovoril som to ako môj názor, ktorý naďalej je mojím názorom. Žiadny spôsobom to neovplyvnilo rozhodnutie o trestnom stíhaní Mečiara. O tom rozhodovala polícia a prokuratúra, na ktoré som nemal najmenší dosah. Keby polícia začala trestné stíhanie, po tom, ako dopadli stíhania Ivana Lexu, je viac než pravdepodobné, že prípadné stíhanie Mečiara by k ničomu neviedlo. Naoapk, ešte viac by rozoštvalo slovenskú politickú scénu. Doviedlo by to Slovensko do situácie, v akej je dnes Maďarsko či Česko. Jedni majú takú studenú občiansku vojnu, druhí nevedia zostaviť vládu. Slovensko je na tom oveľa lepšie. Bolo schopné zostaviť vládu a ide ďalej.
Ako vidíte po štvrtkovom neúspechu šance na zrušenie amnestií?
- Prvý návrh na zrušenie amnestií išiel z ministerstva spravodlivosti, ktorého som bol ministrom. Teraz sa zrušenie amnestií ani na piaty raz nepodarilo, lebo sa nepodarilo zohnať ústavnú väčšinu. KDH je politicky ďalekosiahlo izolované, takže nie je schopné presadiť ani nekontroverzné témy týkajúce sa sociálnych otázok. Za tieto nevýhody mi tvrdošijná snaha o zrušenie amnestií nestojí.
Vladimír Mečiar sa počas rokovania o amnestiách vulgárne vyjadroval na adresu ľudí v KDH. Kto je pre vás Mečiar?
- Ja som tiež o Mečiarovi povedal, že je chrapúň a plno iných vecí. Zvykol som si neodvolávať žiadne svoje výroky. Problém nie je v tom odvolať svoje názory a výroky z minulosti. Treba kráČať k riešeniu problémov v budúcnosti.
Ešte raz. Kto je pre vás Mečiar?
- Je to talentovaný politik, ktorý však nemal v sebe zabudované vedomie o bezpodmienečnom dodržiavaní určitých hraníc v politike. Preto došlo k únosu mladého Kováča, o ktorom som presvedčený, že Mečiar musel dopredu vedieť, došlo k vražde Roberta Remáša. Polícia pri vyšetrovaní nepochybne zistila, že v jeho aute bola bomba, ktorá vybuchla.
Skúste definovať vzťah k nemu.
- Je paradoxné, že Mečiara nominovala do funkcie premiéra VPN, vtedy najsilnejšia čechoslovakistická strana u nás. Chceli tak oslabiť KDH. Ľudia, ktorí boli schopní robiť takéto kompromisy, nech nevytýkajú KDH a mne prílišný pragmatizmus.
Nič vám nevytýkam, ale opäť ste neodpovedali...
- Vladimír Mečiar urobil to, čo mu dialektika politického vývoja po roku 1990 umožnila. Mečiar sa nechal doviesť do pozície, že dal posledný podpis pod samostatnosť Slovenska, čo je pozitívna vec. KDH si to nemohlo dovoliť, lebo by nás nazvali pohrobkami ľudákov. Mečiar nemal v sebe politické skúsenosti, ktoré malo KDH - poučenie z ľudáckeho hnutia a slovenského štátu. Preto Mečiar Slovenskú republiku viedol spočiatku neobyčajne riskantným a zlým smerom. Preto napríklad povedal, že ak nás neprijmú na Západe, vydáme sa na Východ...
...s tým predsa nemáte problém.
- Nie. Proti tomuto bonmotu je môj bonmot - vychádzajme dobre s Východom i so Západom. K tomu prispelo aj KDH. Ja som šiel ešte ďalej, lebo pokiaľ ide o dobré vzťahy s Východom, postoj KDH mi nestačil. Preto, keď som nemal zodpovednosť za KDH, slobodne a nahlas som hovoril o dobrých vzťahoch Slovenska a Ruska.
Teraz ako predstaviteľ KDH budete mať problém hovoriť o skepticizme k NATO a EÚ?
- Nie. Ale ja nie som euroskeptik, vždy som bol za vstup do únie.
Ale hovorili ste, že je to umelý produkt...
- Áno. Je to umelý produkt a to budem hovoriť stále. A o NATO hovorím, že je len otázkou času, kedy prehrá svoju prvú a jedinú vojnu, ktorú viedlo - vojnu v Afganistane. NATO nemá budúcnosť.
Vráťme sa na začiatok. Intelektuálov v KDH blokuje minulosť. Ľudové krídlo charakterizuje pragmatický postoj. Prekáža im, že KDH prišlo po ôsmich rokoch vládnutia o pozície.
- Áno. Ale nehodnoťme to čisto negatívne. Ľudia nominovaní KDH zaujímali v štátnej správe, na okresných a krajských úrovniach, všeobecne vykonávali svoje funkcie dobre. Bolo tam menšie podozrenie z korupčnosti.
Keď už hovoríte o korupcii, priam ikonou je starosta Rače Pavol Bielik. S ním malo vedenie KDH veľký problém, keď ho chcelo odstaviť z regionálnych straníckych štruktúr.
- Poznám Paľa Bielika. Zatiaľ nebol súdom uznaný za vinného, mala by preňho platiť prezumpcia neviny. V jeho prípade vedenie KDH zaujalo nie dosť dobrý postoj. Nemalo sa postaviť do tábora tých, ktorí chcú vidieť Bielika odsúdeného. Malo sa postaviť do pozície - je vznesené obvinenie, tvrdíš, že si nevinný, tak ti veríme, držíme ti palce, aby si sa ubránil, nebudeme zasahovať do činnosti orgánov činných v trestnom konaní a zatiaľ sa dohodnime, že nebudeš vykonávať funkciu v KDH, keď sa trestné konanie proti tebe skončí dobre, všetko pôjde naspäť. Podobným spôsobom som pred rokmi riešil prípad Petra Gaburu.
Je tu prípad Bielik, Gabura sa zas prekrúžkoval z brutálne nezvoliteľného miesta až do parlamentu. Prerastajú regionálne štruktúry vedeniu KDH cez hlavu?
- Prekrúžkovanie Petra Gaburu treba vnímať ako pozitívum. Z hľadiska demokracie je dobré, keď sa poslanec zo 77. miesta vlastným úsilím, bez podpory strany, prekrúžkuje na 14. miesto. Svedčí to dobre aj o aktivite Petra Gaburu.
Ale nesvedčí to dobre o personálnom manažmente vedenia KDH...
- Ale no tak. Nepreháňal by som. Voči Petrovi Gaburovi boli rôzne výhrady vnútri KDH. V jeho mieste na kandidátke nevidím problém.
Do predsedníctva ste sa dostali o jediný hlas. Je vaša pozícia tak výrazne iná ako v minulosti?
- Pri uchádzaní o miesto v predsedníctve som neargumentoval údajnými zásluhami z minulosti. Predložil som víziu KDH. Vízie sú rôzne, nie všetci ich zdieľajú. Preto došlo k takémuto hlasovaniu.
Nie je však paradoxné, že do predsedníctva ste sa dostali tesnou väčšinou a na druhej strane nie je v KDH nikto, kto by si dovolil verejne vás kritizovať?
- (Smiech) Vidíte, taká je politika.
Predpokladám, že aj dnes si dáte pozor a nepoviete, ktoré z krídel je vám bližšie...
- Obe sú mi blízke, ale neberte to ako diplomatickú výhovorku. Jedno bez druhého nemôže úspešne existovať na politickej scéne.
Keď ste odchádzali z postu predsedu KDH, Pavol Hrušovský mal podľa vás šancu zvýšiť preferencie hnutia. Tie sú dnes rovnaké ako pred šiestimi rokmi. Nie ste sklamaný?
- V roku 2002 sme mali okolo desať percent.
Teraz to bolo len osem percent.
- To bolo trošku ovplyvnené kauzou vystúpenia z vlády. Výhovoriek je dosť. Posledné voľby by som nebral ako veľmi charakteristické.
Ale bol to neúspech.
- Áno.
Pavol Hrušovský hovorí, že za to môže zlá kampaň, Daniel Lipšic zasa, že za neúspechom je servilnosť voči Smeru pred voľbami. Kde je príčina podľa vás?
- Asi to, že KDH nebolo schopné dostatočne vypracovať svoju politickú líniu. Nesúhlasím s Danom Lipšicom. Sú veci, kde má KDH bližšie k Smeru ako k SDKÚ. Napríklad nezdôrazňovanie individuálnych práv. Takých momentov je viac.
Po voľbách boli v hre dva scenáre, kde KDH mohlo byť členom vlády. Vy ste brali ako relevantné oba. KDH však svojím postojom zabránilo vzniku týchto koalícií.
- Dá sa to tak povedať.
Kto za to nesie zodpovednosť?
- Čo ja viem? Bolo to legitímne rozhodnutie KDH. Predsedníctvo KDH malo byť v tom čase rozhodnejšie.
Pavol Hrušovský, zdá sa, bol dobrým predsedom na roky pohody, keď bolo KDH vo vláde. Nezlyhal tesne po voľbách?
- K takýmto otázkam sa nevyjadrujem. Nemám na ne vykryštalizovaný názor a vyjadrovanie k týmto veciam zvnútra KDH by iba prehlbovalo súčasné rozpory.
Pred rokmi ste Pavla Hrušovského odporučili za predsedu KDH. Budúci rok je snem, budete ho podporovať?
- (smiech) Voľby budú tajné.
Má Pavol Hrušovský vašu podporu?
- V tejto chvíli samozrejme.
Bude táto koalícia vládnuť štyri roky?
- Zrejme áno.
Nebudete sa usilovať rozvrátením koalície o predčasné voľby?
- Nie. V žiadnom prípade, to by poškodilo KDH.
Po odchode z veľkej politiky sa živíte advokáciou. Momentálne okrem iného zastupujete ruského novinára (spravodajcu RIA-Novosti Leonida Sviridova), ktorého médiá obvinili z toho, že je ruský špión. Platí pre vás to, že ak ste v minulosti mali kontroverzné výroky, teraz si vyberáte kontroverzné prípady?
- Nie advokát si vyberá prípady, ale klient si vyberá advokáta.
Mohli ste ho odmietnuť.
- To som mohol, ale neurobil som to. Zastupujem Leonida Sviridova, ktorý spravodajsky pokrýva z Varšavy Poľsko, Česko a Slovensko. Tento rok bol v Česku len dvakrát. Ako sa dá z Varšavy robiť špionáž v Česku? Jeho vypovedanie je súčasťou recipročnej hry medzi Českom a Ruskom. V Rusku začali pred dvomi rokmi trestné stíhanie a vypovedali české združenie Člověk v tísni. To vykonalo v južnom Rusku kroky, ktoré ruské orgány hodnotili ako porušenie zákona. Nepredĺženie akreditácie Sviridovovi bolo pravdepodobne odvetným krokom českej strany. Potiaľ by to bolo v poriadku, ale české noviny nemali napísať, že Sviridov bol špión. Poškodili tým jeho dobrú povesť.
Poznali ste sa so Sviridovom predtým?
- Na akékoľvek otázky týkajúce sa mojich klientov mi neumožňuje odpovedať zákon o advokácii.
Minimálne je zvláštne, že ruský novinár s problémom v Česku osloví slovenského advokáta.
- Pravdepodobne som pre svoje rusofilské postoje medzi Rusmi známy. On nie je môj jediný ruský klient. Keď majú Rusi žijúci na Slovensku nejaké problémy, veľmi často sa obrátia na mňa. Myslím, keď majú právne problémy.
Skáčete ešte padákom?
- Už som dva roky neskákal. Problém je v tom, že ja mám výcvik na klasický vojenský okrúhly padák. Na nové padáky by som potreboval nový výcvik, a to mi za to nestojí. Vojenský padák klesá rýchlejšie, ak by som zle dopadol, hrozila by mi práceneschopnosť. To viete, už nemám také pružné kolená a členky. Kto by mi viedol kanceláriu?
Profil: Ján Čarnogurský (*1. januára 1944, Bratislava)
- vyštudoval právo na Karlovej univerzite v Prahe- venoval sa advokácii. Pre obhajobu v politickom procese ho v roku 1981 vylúčili z advokácie
- od 10. decembra 1989 do 6. apríla 1990 bol prvým podpredsedom federálnej vlády národného porozumenia, neskôr bol podpredsedom vlády ČSFR
- predsedom vlády SR bol od apríla 1991 do júna 1992
- od roku 1998 do roku 2002 bol ministrom spravodlivosti SR
- po odchode z veľkej politiky si založil vlastnú advokátsku kanceláriu
- zakladateľ KDH (od roku 1990 do roku 2000 bol predsedom hnutia)