V čom je zásadný rozdiel priorít zahraničnej politiky Dzurindovej a Ficovej vlády?
-- Zásadné priority sa však nemenia. Strana Smer, ani premiér Fico sa však už v minulosti netajili tým, že sa im prílišná orientácia na USA nepozdáva. Väčšia orientácia na spoluprácu v rámci EÚ sa preto dala očakávať. Istý posun cítiť v otázke ľudských práv. Ani túto zmenu by som však nepreceňoval. V decembri parlament na podnet svojho predsedu, teda človeka z vládnej koalície, prijal deklaráciu za prepustenie politických väzňov v Bielorusku. Ostáva aj podpora integrácie Gruzínska do NATO a Ukrajiny do EÚ.
Čo snahy na zrušenie vízovej povinnosti našich občanov zo strany USA?
-- Aj tu dnešná vláda kladie väčší dôraz na spoluprácu so susedmi. Dzurindova vláda nepodporovala úsilie Česka a Poľska a volila individuálny postup. Ficova vláda sa vlani pripojila k spoločnému apelu vyšehradských a pobaltských republík. Cesta bilaterálneho spojenectva s USA má opodstatnenie v prípade väčších krajín, ako je napríklad Poľsko. To má iné zahraničnopolitické ambície ako my.
Neohrozia vyjadrenia ministra Kubiša vyjednávací proces okolo zrušenia víz?
-- V súčasnosti prebiehajú rokovania v rámci celej skupiny nových členských štátov EÚ. Slovensko preto bude zrejme posudzované v širších súvislostiach. Kubišovo vyjadrenie neprináša žiadny nový posun v našej zahraničnej politike. Otvorené prezentovanie výhrad voči zahraničnej politike USA bolo známe už predtým.
Čo môžeme stratiť korekciami v zahraničnej politike?
-- Isté riziko vidím v oslabení vojenskej spolupráce so Spojenými štátmi napríklad pri modernizácii našej armády. Len veľmi hypoteticky môže byť skomplikované zrušenie víz do USA. V otázke investícií veľký problém nevidím.
Ako na zmeny v zahraničnej politike reaguje verejnosť?
-- Aj čo sa týka prieskumov verejnej mienky -- zmena sa verejnosti pozdáva. Veľké percento občanov malo výhrady voči zahraničnej politike USA, aj voči postupu našej bývalej vlády v prípade Iraku.