V obchode s vojenským materiálom sa točia miliardy korún. Vlani sa na Slovensko doviezol vojenský materiál v hodnote takmer 2,6 miliardy. V približne rovnakých hodnotách sa pohyboval aj export. Vyplýva to z výročnej správy o obchodovaní s vojenským materiálom za rok 2006, ktorú zverejnilo ministerstvo hospodárstva. Najväčší záujem je pritom podľa výkonného riaditeľa Združenia obranného priemyslu Vladimíra Šimanského o samohybné húfnice Zuzana, simulačnú trenažérovú techniku, systémy riadenia letovej prevádzky či rôzne elektronické systémy riadenia. Združenie víta aj postoj vlády Roberta Fica k obchodu s vojenským materiálom. Premiér totiž na zahraničné cesty berie zo sebou aj zástupcov tohto odvetvia. "Takáto pomoc je pre zbrojársky priemysel kľúčová," tvrdí Šimanský. Podľa viacerých obchodníkov s vojenským materiálom bývalá vláda mala v tomto smere odlišný postoj a "otváranie dverí sa veľmi nekonalo".
Obchod verzus embargo
Čína, Alžírsko, Sudán či Líbya. Aj do týchto krajín vlani smeroval vojenský materiál zo Slovenska. Na Sudán, kde v provincii Darfúr zúri občianska vojna medzi povstalcami a vládou podporovanými jednotkami, sa pritom vzťahuje zbrojné embargo OSN aj Európskej únie. Podľa zistení HN mali sem od nás smerovať terénne vozidlá alebo ich súčasti v hodnote 24 miliónov korún. Európske embargo platí aj pre Čínu. "Komodity používané na mierové účely však nie sú v rozpore s embargom," vysvetľuje analytik Ivo Samson. To sa totiž vzťahuje len na vojenský materiál smrtiaceho charakteru -- ten do tejto krajiny zo Slovenska nešiel. "Do embargovaných krajín určite zbrane nevyvážame," garantuje Šimanský.
Pätnásti neuspeli
Skupina expertov pri ministerstve hospodárstva preveruje každý kontrakt a zvažuje prípadné riziká. "Vývozca musí vždy predložiť relevantné podklady, ktoré by takéto zneužitie mali vylúčiť. Je práve na orgánoch, ktoré sa touto činnosťou zaoberajú, aby preverili, či sú informácie, ktoré vývozca poskytol, skutočne pravdivé," zdôraznil Šimanský. Až v pätnástich prípadoch štát napríklad vlani žiadosti o vývoz vojenského materiálu zamietol. Smerovať mal napríklad do Ugandy, Konga, Líbye či Jemenu.
Dôležité slovo má pri posudzovaní exportu vojenského materiálu rezort diplomacie. "Posudzujeme, či by pri vývoze do istej krajiny došlo k porušeniu medzinárodných alebo bilaterálnych dohôd. V tom prípade sa daný obchod ani neuskutoční," vysvetlil hovorca rezortu Ján Škoda.
Niečo prejde, niečo nie
Najčastejšie dáva podľa neho ministerstvo záporné stanovisko, ak je na krajinu uvalené embargo. Rezort navyše v praxi uplatňuje aj princíp solidarity, podľa ktorého zväčša vetuje export, ak niektorá ďalšia európska krajina zamietne vývoz obdobného systému svojmu výrobcovi. Mimovládne organizácie upozorňujú, že Slovensko nie je viazané len embargami OSN a EÚ, ale aj kódexom pre obchodovanie so zbraňami. Jedným z kritérií kódexu je nevyvážať vojenský materiál do oblastí, kde existuje regionálna nestabilita. Problematické sú teda krajiny, kde sa len nedávno skončil ozbrojený konflikt -- napríklad niektoré africké krajiny, ako je Angola, alebo Eritrea. Posudzovanie jednotlivých tovarov je pritom podľa Šimanského veľmi individuálne. "Jedna komodita môže prejsť, iná nemusí." Problematiku obchodovania so zbraňami monitoruje aj SIS. "Akonáhle boli nejaké podozrenie, oznamovali sme ich príslušným inštitúciám," upozornil bývalý šéf tajnej služby Ladislav Pittner.