Sudca Peter Šamko tvrdí, že opätovné zadržanie obvineného v tej istej veci, je nezákonne. K rozporu so zákonom dochádza aj vtedy, ak bol obvinený po prvom zadržaní prepustený na slobodou pre pochybenie prokurátora, píše Šamko pre portál Právne noviny. K opätovnému zadržaniu došlo aj v prípade Juraja Hossua, ktorý na smrť dokopal Filipínca Henryho Acordu.
Hossu napadol Henryho 26. mája. Podľa zverejneného videozáznamu ho najprv sotil na zem a následne ho kopol do hlavy. Zraneniam spôsobeným týmto útokom následne Henry podľahol v ružinovskej nemocnici.
Okresný prokurátor však Hossua deň po incidente prepustil na slobodu, čo vyvolalo vlnu verejného pobúrenia a 2. júna útočníka opäť zadržali. Okresný sudca následne rozhodol, že Hossu pôjde do väzby.
"Som názoru, že je v rozpore so zákonom ako aj judikatúrou Najvyššieho súdu SR, ak príde k opätovnému (druhému) zadržaniu obvineného v tej istej veci a jeho následnému vzatiu do väzby iba z dôvodu, že vyšetrovateľ, prípadne prokurátor mal postupovať pri prvom zadržaní obvineného nesprávne (chybne, či nezákonne), keď obvineného prepustil na slobodu, hoci správne mal podať návrh na vzatie obvineného do väzby," tvrdí sudca Šamko.
Šamko pripomína, že zákonná lehota zadržania je 48 hodín. V tomto časovom úseku musí byť zadržaná osoba odovzdaná súdu, ak sa tak nestane, je prepustená na slobodu príkazom prokurátora. Podľa Šamka teda maximálna lehota už uplynula po prvom zadržaní.
"Opätovné zadržanie, za nezmeneného dôkazného stavu pri obvinení z toho istého skutku, v podstate znamená nezákonné predlžovanie maximálnej lehoty zadržania nad 48 hodinovú lehotu trvania zadržania a to len z dôvodu, že napríklad vyšetrovateľ alebo prokurátor mal nesprávne vyhodnotiť väzobné dôvody pri prvom zadržaní," konštatuje sudca.
Príkaz prokurátora, ktorým došlo k prepusteniu nie je možné podľa Šamka znegovať tým, že sa obvinený opätovne zadrží a že sa možná chyba pri prepustení z prvého zadržania napraví novým zadržaním a následným rozhodovaním o väzbe.
O väzbe osoby, ktorá už raz bola prepustená sa môže podľa Šamka rozhodovať až po tom, ako sa zmenia relevantné dôvody. Nemôže však ísť len o opis skutku. V tomto prípade sa teda neberie do úvahy ani prekvalifikovanie skutku.
Podobný prípad už Najvyšší súd SR v minulosti riešil. Išlo o kauzu Karola Mella, ktorého prepustili z väzby pre chybné rozhodnutie súdu. Následne bol opätovne zadržaný. Súd rozhodol, že takýto postup bol nezákonný.
"Aj v prípadoch, v ktorých si obvinený zjavne „zaslúži“ byť vo väzbe by sa tak malo stať len a výhradne v súlade so zákonom. Porušenie zákona by sa tolerovať nemalo a to ani v prípade, ak k nemu vedú „dobré“ dôvody. Pokiaľ pripustíme porušenie zákona pri rozhodovaní o vzatí obvineného do väzby raz, potom sa tak bude možné stať vždy," vysvetľuje Peter Šamko.