Lobing nezíska svoje pravidlá podľa všetkého ani počas tohto volebného obdobia - hoci vláda to má vo svojom programe. Zákon o lobingu bol po kritike Ústavnoprávneho výboru NR SR stiahnutý z programu prebiehajúcej schôdze parlamentu. A viacerí poslanci už dnes avizujú - tento parlament ho už neschváli. "Už tomu neverím," hovorí aj poslanec SMK Gábor Gál. Viní za to ministra spravodlivosti Daniela Lipšica (KDH) - ten podľa neho nejaví záujem spolupracovať s poslancami na príprave priechodného návrhu. "Navyše vzhľadom na to, aký je stav v parlamente, netreba tlačiť zákony, ktoré sú kontroverzné," zdôraznil Gál.
Minister to nevzdáva
Lipšic sa nevzdáva - už v najbližších dňoch chce kontaktovať práve Gála. "Je možné, že z tohto rokovania vzíde nejaký pozmeňovací návrh," uviedol pre HN ministrov poradca Marek Kaľavský. Zákon by sa mal podľa neho prerokovať na najbližšej schôdzi parlamentu, koncom októbra. Viacerí poslanci predloženému návrhu vytýkajú, že zavádza zbytočne prebyrokratizované pravidlá. Prekáža im najmä príliš široká oznamovacia povinnosť - profesionálni lobisti, rôzne profesijné a záujmové združenia, asociácie a komory budú musieť zverejniť každé lobistické stretnutie s verejným činiteľom. Tí podľa Gála budú hľadať cesty, ako sa tejto povinnosti, za ktorú hrozia sankcie, vyhnúť - jednoducho budú tvrdiť, že rokujú ako súkromné osoby. "Tým zákonom by sme lobistov nútili, aby to, čo dnes robia na svetle božom, nejako zahrali do šedej zóny a obchádzali zákon."
Oznamovať či nie?
Minister však na oznamovacej povinnosti trvá. "Zatiaľ ju neplánujeme vypustiť, je to potrebné kvôli kontrole lobingu," naznačuje Kaľavský. Ako dodáva, žiaden z kritikov zákona nepredložil lepšie riešenie. "Je to len taká domáca úloha ministra Lipšica, ale bez efektu," hodnotí zákon podpredseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Miroslav Abelovský (nezávislý). Kritizuje, že podľa návrhu bude môcť byť profesionálnym lobistom ktokoľvek so živnostenským listom. "Je to nezmysel. Lobista predsa musí mať nejakú prax, kvalifikáciu, rozhľad." Šéf výboru Ján Drgonec (poslanecký klub ANO) pripomína, že spolu s ďalšími poslancami mali zámer pripraviť vlastný zákon. Po pracovnej návšteve USA od toho ustúpili. "Tá problematika je jednoducho hmlovina." Podľa neho americké pravidlá lobingu svojím spôsobom legitimizujú korupciu, napríklad umožňujú lobistom sponzorovať verejného činiteľa vo volebnej kampani. Drgonec navyše upozorňuje - náš právny poriadok je už dnes prehustený množstvom zbytočných zákonov. "Mali by sme si dať za úlohu postupne rušiť nepotrebné zákony, a nie uvažovať o tom, aký nový zákon ešte treba vymyslieť."
Európa bez zákona
Legislatívne zakotvenie lobingu nemá tradíciu ani v zahraničí - takýto zákon nemá žiadna krajina EÚ. V Európskom parlamente existuje register lobistov a jednoduché pravidlá pre kontakty poslancov s lobistami. "Lobista nesmie ponúkať za poskytnutie informácie a služby žiadne výhody," spresňuje profesionálny lobista Patrik Zoltvány. Pre európskych lobistov sú podľa neho záväzné vlastné etické kódexy. V niektorých krajinách skončili snahy pripraviť špeciálny zákon neúspešne. "Vo Veľkej Británii, krajine s dlhou tradíciou lobingu, výbory Dolnej snemovne dvakrát zamietli takýto pokus s vysvetlením, že pojmy ako lobista alebo lobistická firma nemožno uspokojivo definovať," pripomína ďalší lobista Jan Levíček.

Ďalšie výhrady z praxe:
- Návrh zákona zakazuje vykonávať lobing pri rozhodovaní o verejnom obstarávaní či štátnej pomoci - mohlo by to vraj zasahovať do nezávislosti a nestrannosti verejných orgánov. Podľa lobistu Jana Levíčka by však aj tu mal byť vytvorený priestor na kontrolovaný lobing. "V opačnom prípade je ťažké zamedziť protiprávnym aktivitám a dosiahnuť dôslednú transparentnosť procesov."
- Verejný činiteľ nebude môcť prijať od lobistu žiadny dar. Podľa Levíčka je to absurdné. "Pozvanie na obed či poskytnutie občerstvenia počas pracovných raňajok je bežnou podnikateľskou zvyklosťou a patrí k bežným praktikám lobistov vo Washingtone, v Londýne či Bruseli."