Vyše 180 miliónov korún zarobí firma IBM Slovakia na zlepšení počítačov a serverov výpočtového strediska rezortu vnútra. Lukratívnu zákazku získala vlani bez verejnej súťaže. Dôvod? Ministerstvo takto nakúpilo doplňujúce služby od IBM ako od pôvodného dodávateľa. Zákazku na samotné vytvorenie výpočtového strediska získala pritom firma ešte v roku 2004 rovnakým spôsobom. "K zákazkám sa dostávame štandardnou cestou v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní," zdôraznila hovorkyňa spoločnosti IBM Miroslava Lhotáková.
Tento prípad nie je jediný. Rovnaký postup využívajú všetky rezorty a takzvané priame zadanie je stále druhou najčastejšou metódou verejného obstarávania. Len vlani sa takto zo štátneho preinvestovalo vyše 40 miliárd korún. Rok predtým to bolo necelých 24 miliárd. "Množstvo peňazí, o ktorých rozhodoval úradník v neverejnej súťaži, tak stúplo takmer dvojnásobne," konštatuje Peter Kunder z Aliancie Fair-Play. Najčastejšími príčinami na využívanie tejto metódy boli autorské práva jediného možného dodávateľa a časová tieseň. "Je to netransparentná metóda verejného obstarávania," dodáva Kunder.
Tradiční rekordmani
Rekordmanmi v počte priamych zadaní sú už tradične rezorty vnútra a obrany. Takýmto spôsobom nakupujú autá, zbrane, ovocie a zeleninu či rýchlovarné kanvice. "Výberové konanie touto metódou nám umožňuje zákon o verejnom obstarávaní. Pritom pri zhruba polovici priamych zadaní ide o čiastkové zmluvy na základe uzavretej rámcovej zmluvy z verejnej súťaže," vysvetlil Marek Mišečka z komunikačného odboru ministerstva vnútra. Hovorca rezortu obrany Zenon Mikle dodáva, že oba rezorty patria medzi najväčších obstarávateľov na Slovensku. "Ak nám to reálne možnosti dovolia, využívame vždy verejnú súťaž." Úrad pre verejné obstarávanie upozorňuje na pozitívny trend v počte prípadov obchádzania verejnej súťaže. "Aj napriek stúpajúcemu počtu oznámení klesol ich počet o 1,8 percenta," zdôraznil podpredseda úradu Rudolf Kulman. Do budúcnosti by sa ich počet mal ďalej znižovať. Od februára totiž musia obstarávatelia posielať na úrad oznámenie o priamom zadaní ešte pred uzatvorením zmluvy. "Po kontrole už sme takto jedno rokovacie konanie zrušili, ďalší obstarávatelia sami odstúpili od zámeru obstarávať bez verejnej súťaže."
Každú šiestu súťaž zrušia
Vlani vzrástol celkový počet zákaziek a ich hodnota presiahla 104 miliárd korún -- je to takmer o polovicu viac ako v roku 2004. Tento nárast podľa Kulmana nesúvisí s blížiacimi sa parlamentnými voľbami, ale so zvýšeným čerpaním prostriedkov z eurofondov. "Vlani sme už museli kontrolovať aj fyzické osoby, ktoré dostali peniaze z únie." Najčastejšou metódou nákupu bola verejná súťaž. Každá šiesta však bola zrušená. "Na vine je najmä nedostatočná príprava obstarávateľov," tvrdí Kulman. Častými chybami bol napríklad rozpor medzi oznámením a súťažnými podkladmi. Viac ako tretinu dodávateľov si napokon aj tak vybrali priamo. Podľa niektorých odborníkov mohli obstarávatelia v niektorých prípadoch zámerne nastaviť nesplniteľné kritériá, aby nedostali ani jednu ponuku a mohli postupovať bez verejnej súťaže. "Určite sme mali aj takéto signály," pripustil Kulman.
Obstarávanie podľa finančnej hodnoty zmluvy (v %):
-- Verejná súťaž: 56,3
-- Priame zadanie (rokovacie konanie bez zverejnenia): 35,3
-- Užšia súťaž: 7,7
-- Rokovacie konanie so zverejnením: 0,7
Zdroj: ÚVO, informácie za rok 2005