Profil šikanujúceho - agresora

Jednoznačná definícia agresora podľa psychologičky Evy Smikovej neexistuje "Treba rozlišovať medzi príležitostným a chronickým agresorom," hovorí. Príležitostný agresor reaguje na úmrtie v rodine, rozvod, zlé známky či nespravodlivosť v škole. Jeho agresivita je náhla, ale potom to oľutuje. Chronický agresor má sklon k násiliu v "osobnostnom popise" - agresívne sa správa väčšinu času a k väčšine ľudí. Nedokáže sa kontrolovať, necíti s obeťami. Prevláda v ňom túžba dominovať a ovládať druhých. Agresivitou môže zakrývať pocity menejcennosti. Niekedy sa pripája k silnejšiemu, aby sa sám nestal obeťou. Najčastejšie ide o deti, ktoré bývajú šikanované, týrané a zneužívané. Agresorom však bývajú aj deti, ktoré rodičia nútia k tomu, aby boli úspešné a nedarí sa im. Chronickí agresori sa v staršom veku môžu dopúšťať trestnej činnosti.

Profil šikanovaného - obete

Obeťou šikanovania sa môže stať podľa Smikovej ktokoľvek. "Môže to byť dieťa, ktoré ide po chodbe a znepáči sa agresorovi," konštatuje. Dôvodom je napríklad to, že hrajú na husliach alebo majú ryšavé vlasy. Obeťou tak môže byť dieťa s najlepším prospechom, rovnako ako žiak so zlým prospechom. Najčastejšie sa obeťou stávajú deti s nízkym sebavedomím, precitlivené a plaché deti či deti s nízkou sebaúctou, ktoré si myslia, že ich nikto nemá rád. Keď ich šikanujú, začnú plakať, čo povzbudzuje agresora. Varovným signálom pre rodičov je, že dieťa má veľa prezývok, dostáva nezmyselné príkazy, ktorým sa snaží vyhovieť, je terčom posmechu. Na tele má odreniny a modriny, nosí roztrhané veci. Na hodinách je nesústredené, čo sa prejavuje aj na zhoršenom prospechu. Domov sa vracia hladné, keďže mu kradnú desiatu a lístky na obed. Do školy chodí neskoro, do triedy vstupuje s učiteľom a nemá kamarátov.