Hoci zásada "trikrát a dosť" platí v našom trestnom práve už viac ako dva roky, sudcovia doteraz podľa nej neodsúdili na doživotie ani jedného recidivistu. "Súdy zatiaľ využívajú nižšie sadzby, ktoré im limity zásady trikrát a dosť umožňujú," povedal pre HN zástupca riaditeľa trestného odboru Generálnej prokuratúry SR Jozef Čentéš. Trojnásobní páchatelia tak končia na súdoch s trestami na 20 až 25 rokov väzenia. Vysvetlením môže byť skutočnosť, že medzi stíhanými nie je ani jeden páchateľ, ktorý má na svojom "konte" ako tretí zločin vraždu. Zákon však podľa Čentéša umožňuje odsúdiť na doživotné väzenie napríklad aj človeka, ktorý má za sebou "iba" tri lúpeže.
Dominujú lúpežníci
Rezort spravodlivosti presadil tento inštitút s cieľom definitívne izolovať nebezpečných delikventov od spoločnosti. Podľa prokuratúry je však na hodnotenie, či sa zásada trikrát a dosť osvedčila, ešte priskoro. "Posúdiť to bude možné o päť až šesť rokov, kedy budeme vedieť, či počet osôb obvinených na základe tejto zásady bude rásť alebo klesať." Aká je doterajšia štatistika? Podľa trikrát a dosť bola podaná obžaloba v 16 kauzách, ďalšie tri sú v prípravnom konaní. Žiadna z nich však nie právoplatne ukončená, strany sporu sa totiž voči rozsudku odvolali. "Väčšinou ide o páchateľov trestného činu lúpeže. Ten absolútne dominuje, podľa našich vedomostí tvorí až zhruba polovicu prípadov," dodáva Čentéš. Nasledujú trestné činy týrania, sexuálneho násilia, znásilnenia a ublíženia na zdraví.
Prevýchova nemožná
Minister spravodlivosti Daniel Lipšic inštitút trikrát a dosť, ktorým sa inšpiroval vo Veľkej Británii a USA, obhajuje. Napriek tomu, že dosiaľ nikto nebol odsúdený na doživotie, za mimoriadne prísny považuje aj trest na 25 rokov. "Je to výnimočný trest bez možnosti podmienečného prepustenia," zdôrazňuje ministrov hovorca Richard Fides. Zásada trikrát a dosť je podľa neho určená pre skupinu recidivistov, ktorí sú nenapraviteľní. "Dôkazom je fakt, že predchádzajúce dva právoplatne uložené tresty nemali na prevýchovu páchateľa žiaden vplyv."
Život za mrežami
Podľa ministerstva sa však práve táto relatívne malá skupina zločincov podieľa rozhodujúcou mierou na kriminalite v štáte. "Štatistické ukazovatele vo viacerých vyspelých štátoch prichádzajú k záveru, že 6 percent delikventov pácha až 70 percent celkovej násilnej trestnej činnosti," upozorňuje Fides. Tí väčšinu života trávia za mrežami a počas krátkych prestávok na slobode opakovane páchajú trestné činy. Minister spravodlivosti už v minulosti naznačil, že hrozba zásady trikrát a dosť "visí" nad takmer 1 200 páchateľmi, ktorí si už odpykali dva tresty.

Trikrát a dosť v praxi:
- V októbri 2005 odsúdil Krajský súd v Trenčíne 49-ročného Štefana H. za bežnú lúpež v potravinách na 21 rokov väzenia. Ten má v registri trestov už 11 záznamov (napr. vražda, krádež, lúpež, pokus o znásilnenie). Proti rozsudku sa odvolal.
- V júni 2005 Krajský súd v Banskej Bystrici uložil 20-ročný trest väzenia za lúpeže 46-ročnému Kolomanovi T. Prokurátorka žiadala pre neho 25 rokov, preto sa odvolala. Koloman T. si už v minulosti odsedel za mrežami vyše 20 rokov.
- Vo februári 2005 oslobodil Krajský súd v Banskej Bystrici 54-ročného Jána Š., ktorý bol už v minulosti trikrát súdne trestaný. Podľa obžaloby mal znásilniť 33-ročnú ženu. Súd však skonštatoval, že hoci k sexuálnemu styku došlo, nebolo to znásilnenie. Prokurátor žiadal pre Jána Š. 23 rokov, preto sa odvolal.