Prezident Kiska vo svojom vyhlásení k voľbe ústavných sudcov povedal, že po utorňajšom hlasovaní je zrejmé, že vláde sa nepodarí splniť záväzok občanom a sprísniť výber kandidátov na sudcov.

Prezident dodal, že vládnej väčšine sa nepodarilo presadiť garancie, že na najdôležitejší súd budú smerovať tí najlepší.

Kiska označil včerajšie hlasovanie za veľké varovanie.

"Hlasovanie bolo veľkým varovaním. V mene mocenského ovládnutia súdu na 12 rokov bola vládna väčšina ochotná sa spoliehať na podporu fašistov. Systém bŕzd a protiváh ostal nedotknutý iba vďaka zmätkom pri hlasovaní," pokračoval prezident.

Hlava štátu dodáva, že súrne treba politickú vôľu na zmeny k lepšiemu. Tá by sa mohla podľa neho dosiahnuť tým, že o kandidatúre na ústavných sudcov budú uvažovať odborníci. Verejne vyzval organizácie, aby navrhovali tých najlepších odborníkov.

"V najbližších týždňoch plánujem zorganizovať stretnutia s predstaviteľmi právnických a sudcovských organizácií, aby som ich v tejto aktivite povzbudil. Ako prezident som pri výbere tých najlepších sudcov a sudkýň pripravený dôsledne využívať ústavné právomoci a prispieť k lepšiemu a kvalitnejšiemu ústavnému súdu," uzavrel Kiska.

Sudcovia Ústavného súdu SR sa budú voliť tak ako doteraz. V pléne NR SR totiž v utorok (23. 10.) neprešla novela Ústavy SR, ktorá mala do tohto procesu zaviesť niekoľko noviniek. Za zmenu najvyššieho zákona štátu zahlasovalo len 55 poslancov zo Smeru-SD, SNS a Mosta-Híd. Viacero koaličných poslancov sa zdržalo, nepridala sa ani opozícia.

Neúspešné výsledné hlasovanie bolo spôsobené tým, že poslanci ani na druhý pokus napriek snahe neopravili zmenu účinnosti prechodných ustanovení. Podporilo ich len 81 poslancov, minimom bolo 90.

Ešte predtým sa však počítalo s tým, že ústava sa napokon bude meniť. V pléne totiž prešiel aj s podporou časti opozície 98 hlasmi dôležitý pozmeňujúci návrh Róberta Madeja (Smer-SD). Ten spočíval v tom, že ak kandidát na sudcu Ústavného súdu (ÚS) SR získa od poslancov aspoň 90 hlasov, stane sa ústavným sudcom automaticky a do rúk prezidenta len zloží sľub.

Ak by ich bolo viac, rozhodujúce malo byť poradie podľa počtu získaných hlasov.

Naopak, ak by sa takýmto spôsobom neobsadili všetky voľné miesta na ústavnom súde, v druhom kole sa malo pristúpiť k voľbe kandidátov nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov, po dvoch na každý voľný post, z ktorých mal prezident vybrať sudcov.

Už vo februári 2019 sa končí funkčné obdobie deviatim z celkového počtu 13 ústavných sudcov. Úlohou poslancov tak bude zvoliť 18 kandidátov, z ktorých si hlava štátu vyberie deviatich sudcov na 12-ročné funkčné obdobie. Na zvolenie kandidáta bude stačiť nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov.