Projekt Omama je založený na podpore rómskych žien- asistentiek, ktoré chodia do rómskych rodín a podporujú matky vo vzťahovej výchove k svojim malým detičkám. Dalo by sa povedať, že nakoniec si Rómovia von z chudoby pomôžu „svojpomocne“?

Keď posilníme komunitu zvnútra, je to omnoho silnejšie a udržateľnejšie ako intervencia zvonka. Chudobnej rómskej žene dokáže lepšie poradiť iná žena z rovnakého prostredia, je uveriteľnejšia. Je k nej bližšie, vie nájsť ten správny jazyk, rozumie kontextu jej života. Tomu nikdy úplne neporozumie človek zvonka, ktorý dlhodobo v rovnakých podmienkach nežil. Kľúčové pre nás je vybrať vhodné omamy, ktoré dokážu byť sprostredkovateľom dvoch svetov, dokážu sa veľa naučiť v jednom svete a odovzdávať to svojím štýlom a jazykom v tom druhom. Rovnako je pre úspech dôležitá ich trvalá podpora a sprevádzanie. To u nás pre omamy robia mentorky a supervízorky.

V niektorých osadách začali už dávnejšie vznikať rómske hliadky, kde pôsobia miestni Rómovia, ktorí majú rešpekt komunity. Je pre Rómov dôležité, že si vedia pomôcť sami?

Nepochybne. Rómske hliadky sú dobrý zámer, ktorý treba rozvíjať ďalej. V prostredí generačnej chudoby je kvôli neustálemu nedostatku dosť psychologického napätia, ktoré môže občas vybuchnúť. To je prirodzené všade na svete. Neustály stres sa môže uvoľňovať alkoholom, fetovaním či hlučnou zábavou. Hoci sa to môže týkať len časti ľudí, v osade tým trpí celé ich okolie. Navyše, majorita si následne skreslene myslí, že takí sú všetci Rómovia. Je dôležité, aby mali rešpektovaní ľudia priamo z komunity na starosti ochranu poriadku a bezpečnosti. Je to znovu o jej posilňovaní zvnútra. Ja sa v osadách cítim bezpečne, no najmä ak sa rieši nejaká hromadnejšia udalosť, živelná masa ľudí a najmä detí môže spôsobiť problém. MOPS-áci (príslušníci miestnych občianskych poriadkových hliadok) vedia rýchlo spraviť poriadok.

Nepamätám si projekt na pomoc rómskej komunite, ktorý by zarezonoval medzi verejnosťou pozitívnejšie ako Omamy. Je možné, že ľudia prijímajú tento projekt lepšie ako iné, pretože ide o pomoc deťom?

Určite aj. V majorite je voči Rómom z osád veľa predsudkov a skreslených predstáv. My však robíme s tými najmenšími deťmi už od narodenia. To je asi odzbrojujúce. Kto môže niečo vyčítať bábätku? Veď to nemôže za to, do akých podmienok sa narodilo. Myslím si však, že program Omama vyvracia i mnoho stereotypov. Jeden z nich hovorí, že obyvatelia osád sú leniví a nechce sa im pracovať. My zamestnávame už 27 rómskych omám a odmakajú si celý svoj pracovný čas. Iný predsudok tvrdí, že Rómovia sa nechcú učiť. V našom programe máme už takmer 570 detí plus ku každému dieťaťu jeho rodičov, ktorí svoje deti rozvíjajú a vzdelávajú už od raného veku.

Výsledky a ciele ...