Množstvo veľkých káuz na Slovensku je spätých práve s verejným obstarávaním. Prečo?
Nedá sa tomu úplne predchádzať. Nejaké kauzy tu boli a určite ešte budú. Ak ide do obstarávania niekto s bočným úmyslom, často sa to preklopí až do konania, ktoré je v rozpore so zákonom. Ale najčastejšie sa stretávam s neúmyselnými alebo formálnymi chybami. Väčšinou ide o neplnenie povinností a dochádza k tomu z dôvodu neznalosti. Treba si však povedať, že zákon o verejnom obstarávaní je relatívne jednoduchý. Stačí len opísať predmet zákazky, kvalitu a určiť, kedy treba doručiť ponuky, a, samozrejme, nastaviť podmienky vyhodnotenia ponúk.

Verejní obstarávatelia aj firmy sa však často sťažujú, že procesy sú zdĺhavé a problematické. Prečo to tak je, keď je zákon podľa vás jednoduchý?
Problémov nie je až tak veľa, ako sa zdá. Vezmite si, že verejných obstarávaní je niekoľko tisíc a sú dohromady v hodnote asi päť miliárd eur. Keď párkrát do roka vypukne nejaký škandál, tak percentuálne je to nízke číslo. Väčšina sa skutočne snaží dodržať zákon a hlavne nakúpiť to, čo treba. Treba si uvedomiť, že práve nákup je prvoradý. Podstatné je, aby verejný obstarávateľ na konci dostal presne to, čo potreboval – či je to už papier, nejaká stavba alebo motorové vozidlo. Novelou zákona sme práve preto chceli docieliť, aby boli tie ustanovenia ešte zrozumiteľnejšie. Máme tam napríklad dynamický nákupný systém, čo je elektronický systém nakupovania, k...