O pol štvrtej "padla". Neskôr budete hľadať lekára márne. Aj takto to môže vyzerať v bratislavských nemocniciach od začiatku mája. Lekári sa totiž rozhodli pritvrdiť - hoci sa vracajú z režimu ostrého štrajku do štrajkovej pohotovosti, plánujú, že nebudú nastupovať do ústavných pohotovostných služieb. Väčšina zdravotníkov má už totiž zákonom povolený objem nadčasov a služieb vyčerpaný. "V štrajkovom režime sme nevedeli zabezpečiť právnu ochranu týmto pracovníkom," vysvetlil ústup člen štrajkového výboru Ernest Sivík.

Riaditelia zariadia?
Podľa predsedu štrajkového výboru Mariana Kollára je nepravdepodobné, že odmietnutím nastúpiť na pohotovostnú službu ohrozia pacienta. Čo má urobiť pacient, ktorý bude potrebovať ošetrenie vo večerných hodinách? Podľa Kollára ošetrenie musí zabezpečiť ten, kto je zodpovedný za poskytovanie zdravotnej starostlivosti. "A tým je riaditeľ nemocnice." Tvrdí, že s tým nebude problém, keďže do štrajku nevstúpili všetci lekári - a riaditelia nemocníc preto dokážu zabezpečiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Riaditeľka bratislavskej fakultnej nemocnice pre zdravotnícku starostlivosť Katarína Sedláková hovorí - odbory si musia uvedomiť zodpovednosť za prípadné následky. Zároveň však dodáva: "Zabezpečenie zdravotníckej starostlivosti budeme riešiť."
Zdravotníci "rozbehnú" aj celonárodnú petíciu na podporu svojich požiadaviek. Premiéra Mikuláša Dzurindu navyše listom požiadali, aby zabezpečil kontrolu stavu financií v zdravotných poisťovniach a požadujú pre ne opätovné zavedenie pevného percenta, v akej výške môžu tvoriť svoj správny fond z vybraného poistného.

Bezzubý parlament
Parlament včera požiadavky zdravotníkov neriešil. Plénum totiž neschválilo návrh poslanca Petra Bódyho (Slobodné fórum), ktorý chcel, aby parlament zaviazal uznesením vládu na splnenie požiadaviek štrajkujúcich zdravotníkov. Kabinet by potom musel poskytnúť nemocniciam v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva dotáciu na zvýšenie platov zdravotníckych pracovníkov, čo by v praxi znamenalo asi 600 miliónov korún. Poslanci schválili len návrh poslanca Milana Urbániho (ĽS-HZDS), aby vláda informovala parlament o spôsobe riešenia vzniknutej situácie v zdravotníctve a spôsobe zabezpečenia zdravotnej starostlivosti pre občanov. Minister zdravotníctva Rudolf Zajac by mal správu predniesť ešte na aprílovej parlamentnej schôdzi.

Rozpočet zdravotníctva vzrástol
Vláda argumentuje tým, že dodatočná dotácia do zdravotníctva nie je možná a zdravotníci sa mali ozvať pri schvaľovaní štátneho rozpočtu. Podľa údajov ministerstva financií bol objem reálnych príjmov zdravotných poisťovní v roku 2004 vyše 63 miliárd korún, v roku 2005 takmer 70 miliárd a rozpočet na rok 2006 predstavuje 75,8 miliardy korún. Ako pre HN uviedol hovorca ministerstva zdravotníctva Karol Farkašovský, medziročne sa kapitola rezortu zvýšila o 6 miliárd korún a "len platby za poistencov štátu stúpli o viac ako dve miliardy korún". Ministerstvo financií sa nechce vyjadriť k tomu, koľko v rozpočte krátilo oproti pôvodnej požiadavke rezortu. Podľa Lekárskeho odborového združenia je problém v zdravotných poisťovniach a prerozdeľovaní financií. Preto žiadajú obmedziť výšku tvorby ich správnych fondov.