Ako sa otec dostal k podnikaniu v poľnohospodárstve?
Študoval agronómiu v Nitre a keď skončil školu, dostal miesto v Semenárskom štátnom majetku v Kvetoslavove. Pôsobil tam v rámci viacerých pozícií - ako chemik, potom ako agronóm. Po revolúcii sa zmenili spoločenské pomery a prišlo k privatizovaniu. Otec a ešte traja jeho kolegovia začali podnikať v tomto odbore, založili si eseročku. Nakoniec ostali už len dvaja. Začal v 93. a prakticky až do smrti, do novembra 2018, sa venoval tomuto podnikaniu.
Akú rozlohu majú pozemky, ktoré obhospodarovali?
On, ako samostatne hospodáriaci roľník, približne štyristopäťdesiat hektárov, ale kolísalo to z roka na rok. Pestovali kukuricu, slnečnicu, pšenicu, jačmeň. Aj repku, ale od tej upustili. Bežné kultúrne plodiny, ktoré možno vidieť na roliach.
Zavraždený farmár Vladimír Rybár:
Zmienil sa niekedy o tom, že by mal nejakých nepriateľov v tomto biznise, alebo že by čelil vyhrážkam?
Nie nikdy. Bol to pomerne introvertný človek, nezmienil sa o tom. Len v poslednej dobe mal nezhody s kolegom, s ktorým spolupracoval. Ale aká bola príčina, to presne neviem.
Zvažoval v minulosti, že by pozemky predal alebo prestal s podnikaním?
Určite nie. Mal plány, že aj keď bude v dôchodkovom veku, že potiahne pokiaľ mu bude zdravie dobre slúžiť. Bol by ochotný túto činnosť robiť ešte aj možno ďalších tri či päť rokov, lebo ho...
Zostáva vám 85% na dočítanie.