Po neúspešnej voľbe kandidátov na ústavných sudcov v parlamente nastala na Ústavnom súde kritická situácia. Národná rada po obštrukcii koaličných strán, ktoré zmarili voľbu kandidátov, neposlala prezidentovi potrebný počet uchádzačov. Hlava štátu preto nemôže splniť svoju ústavnú povinnosť – vymenovať z dvojnásobného počtu adeptov deviatich nových sudcov. Ústavný súd tak nemôže rozhodovať v pléne. Práve plénum je jediný orgán Ústavného súdu, ktorý rozhoduje o ústavnosti zákonov.

Politizácia súdu
Iba so štyrmi sudcami – namiesto 13 – funguje Ústavný súd už od 16. februára. Podľa vyjadrenia súdu bude každému zo zvyšných sudcov pridelená jedna trinástina z celkových nových vecí, ktoré prichádzajú na súd. Medzi štyrmi poslednými mohykánmi, ktorí na súde zostali, sú aj známe mená z vysokej politiky.

O ústavnosti v krajine tak počas najbližšieho obdobia budú rozhodovať smeráci Mojmír Mamojka a Jana Laššáková. Tá sa v parlamentných laviciach preslávila gestom, ktorým svojim zmäteným kolegom ukazovala, či majú hlasovať za alebo proti návrhu zákona. Napriek tomu, že sa Robert Fico kandidatúry na post predsedu Ústavného súdu vzdal, najsilnejšia vládna strana momentálne Ústavný súd prakticky ovláda. Jej bývalí poslanci totiž tvoria polov...