Zrušenie Mečiarových amnestií za súčasného zloženia Národnej rady nie je priechodné. Proti takejto iniciatíve sa totiž stavajú všetky vládne strany. Na zrušenie amnestií by pritom bola potrebná ústavná väčšina. Návrh ústavného zákona, ktorý do parlamentu plánuje opätovne predložiť KDH.

Skúste to na súde
Amnestie udelil bývalý premiér Vladimír Mečiar na skutky súvisiace so zavlečením Michala Kováča mladšieho - syna vtedajšieho prezidenta. Dodnes nebola táto kauza dotiahnutá do konca.
V parlamente poslanci návrh na zrušenie amnestií opakovanie odmietli. "Zrušenie amnestií mimoriadne neobvyklé, vo svete je len pár prípadov, kedy sa tak stalo," hovorí expert na ústavné právo Ladislav Orosz. Aspoň čiastočne akceptovateľné by podľa neho bolo zrušenie amnestií len v prípade, že by o ňom nerozhodoval parlament, ale nepolitický orgán - Ústavný alebo Najvyšší súd. Ani jeden z nich však dnes túto právomoc nemá - ústavným zákonom by mu ju museli dať poslanci.

Nevídané, neslýchané...
Viacerí odborníci pritom tvrdia, že zrušenie amnestií nie je možné vôbec. "Mohol by v minulosti kráľ pri nástupe zrušiť oslobodzujúce rozhodnutia svojho predchodcu?" pýta sa ústavný právnik Ernest Valko. Podľa neho by to narušilo právnu stabilitu štátu. Valko nevidí ani cestu zrušenia amnestií súdom - o takejto možnosti ešte nepočul. "Nerád by som vstupoval do rozhodovania svojich kolegov na slovenskom súde," hovorí sudca Ústavného súdu ČR Miloslav Výborný. Zrušenie amnestií však rovnako nepovažuje za správne. "Tí, na ktorých sa vzťahujú, právom očakávajú, že ich vec je rozriešená a ani vzhľadom na zmenu politickej situácie sa s tým hýbať nemôže."

KDH stojí za svojím
Poslanci KDH však tvrdia, že vyšetrenie únosu Kováčovho syna by bolo kľúčom k objasnenie vraždy Róberta Remiáša. Práve minulý týždeň pritom polícia zastavila trestné stíhanie bývalého šéfa SIS Ivana Lexu, ktorý si mal podľa pôvodných dohadov polície objednať jeho vraždu. Remiáš bol spojkou s Oskarom Fegyveresom, ktorý ako prvý polícii podal svedectvo o tom, že za únosom bola tajná služba vedená Lexom. Po desiatich rokoch sú tak trestné orgány úplne na začiatku vyšetrovania.

Ako sa k otázke zrušenia Mečiarových amnestií stavajú politici:

Robert Fico (premiér, Smer-SD): K danej téme sa pre náš denník vyjadril ešte ako predvolebný líder Smeru. Povedal, že "Mečiarove amnestie boli morálny suterén, ich zrušenie právny suterén". Potvrdil, že poslanci Smeru nebudú hlasovať za veci, ktoré sú v rozpore s ústavou a KDH označil za extrémistickú stranu, keď prichádza s návrhom na zrušenie týchto amnestií.
Ján Slota (SNS): "Zrušenie Mečiarových amnestií nepodporíme. V žiadnom štáte na svete sa ešte nezrušila amnestia hlavy štátu."
Katarína Tóthová (ĽS-HZDS): "Za zrušenie amnestie nebudem hlasovať nikdy, pretože som skončila právnickú fakultu a kvôli politickému imidžu nezhodím svoj právny imidž."
Vladimír Palko (KDH): "Prijatiu zákona o zrušení amnestií sa bráni nielen ĽS-HZDS, ktoré má slabú silu na ich zabrzdenie. Problém je v tom, že tomu bránia iné politické strany. Teraz to nechce schváliť Smer-SD a SNS."
Gyula Bárdos (SMK): "Tak ako doteraz SMK zrušenie amnestií podporí. Bez rokovania o širšom konsenze pôjde len o účelovú záležitosť, výkrik do tmy."
Peter Miššík (SDKÚ-DS): "Už aj v minulosti sme zrušenie amnestií podporili. Ich vydanie bolo nemorálne."
Zdroj: SITA, TASR, hn