1918
Oficiálny zánik Rakúsko-Uhorska, vznik Československa.

1919
Československo-maďarské hranice určila Parížska mierová konferencia, Trianonská zmluva uzatvára problém legislatívne. Popri etnickom princípe sa pri rozhodovaní o hraniciach uplatnilo hospodárske hľadisko.

1923
Spornú časť hraníc rozhodla rada spoločnosti národov v prospech Maďarska, ktoré takto získalo 86,21 km2, kým Československo iba 51,21 km2.

1938
Prvá Viedenská arbitráž -- Nemecko a Taliansko donútili Československo vzdať sa územia na juhu Slovenska a Podkarpatskej Rusi, obývaného v niektorých častiach prevažne maďarsky hovoriacim obyvateľstvom. Arbitráž spôsobila Slovensku stratu 10 390 km2 a 854-tisíc obyvateľov (272 tisíc slovenskej národnosti)

1939
Maďarské vojsko obsadilo Podkarpatskú Rus a začalo obsadzovať východné Slovensko. Slovensko stratilo územie 1 055 km2, na ktorom bolo 74 obcí so 40-tisíc obyvateľmi najmä slovenskej a rusínskej národnosti.

1945
Po skončení druhej svetovej vojny sa obnovila Československá republika v pôvodných hraniciach, ako to bolo pred mníchovským diktátom a Viedenskou arbitrážou.

1947
Slovensko získalo Čunovo, Jarovce, Rusovce a časť katastra Rajky, ktoré dovtedy patrili Maďarsku. Územie malo rozlohu 65,5 km2 a žilo na ňom 3 000 obyvateľov.