Maximálne 350-tisíc korún. Na takéto odškodné by už od budúceho roka mali mať nárok obete násilných trestných činov. Rezort spravodlivosti chce zaviesť paušálne odškodné - pri znásilnení 70-tisíc korún, pri smrti plných 350-tisíc. Výška odškodnenia pri ostatných násilných trestných činoch sa bude určovať podľa bodovníka, ktorý zaviedol zákon o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Finančnú kompenzáciu by mal podľa pripravovaného zákona o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi zaplatiť páchateľ. "Ak pohľadávka nebude uhradená hneď, zaplatí ju štát," avizuje minister spravodlivosti Daniel Lipšic. Peniaze si potom bude vymáhať strhávaním zo mzdy páchateľa počas výkonu trestu. Poškodený má nárok na odškodnenie, aj keď sa páchateľ trestného činu nenájde. Potrebné prostriedky chce rezort spravodlivosti vyčleniť zo svojho rozpočtu. Finančné náklady si Lipšic netrúfol odhadnúť vopred. "Nie je možné zistiť dnes, koľko ľudí bude odškodnenie žiadať."
Kto vôbec zaplatí?
Tento rok už sa podľa policajných štatistík stalo vyše 7-tisíc násilných trestných činov, minulý rok ich bolo takmer 14-tisíc. Rezort spravodlivosti tvrdí: Objasnenosť násilných trestných činov je pomerne vysoká, odškodné bude teda platiť hlavne páchateľ. Podľa podpredsedu parlamentného brannobezpečnostného výboru Romana Vavríka násilné trestné činy často páchajú skôr ľudia v zlej ekonomickej situácii, ktorí na zaplatenie odškodného nebudú mať peniaze. Ak by náhradu škody žiadali všetci poškodení, musel by rezort spravodlivosti vyplatiť aj niekoľko miliárd korún. "Je správne, že občanom dáme možnosť satisfakcie. Treba sa však pozrieť aj na ekonomické dopady," zdôraznil Vavrík. Zákon by mohol platiť už od januára 2006.
Čas na kompenzáciu
Odškodnenie môžu obete trestných činov žiadať aj dnes. Hoci je takýto zákon platný už od roku 1999, podľa oficiálnej štatistiky túto možnosť zatiaľ využilo len približne 200 ľudí. "Podľa platného zákona obeť nemala žiadne páky, ktorými by sa odškodnenia mohla domáhať," upozorňuje konzultant občianskeho združenia Pomoc obetiam násilia Peter Kocvár. Ak napríklad pozostalí zavraždenej osoby žiadali finančnú kompenzáciu, museli tak urobiť v občianskoprávnom konaní. To bolo pomerne zdĺhavé a aj ťažko vymožiteľné. "Ak je páchateľ navyše nemajetný, je možnosť odškodnenia skôr iluzórna," pripustil aj Lipšic. Pripravovaný návrh zákona je podľa Kocvára prísny k poškodeným. Problémom sú lehoty, v ktorých musí poškodený podať žiadosť o kompenzáciu. "Ak sa zotavuje z ťažkých zranení, nemusí stanovené časové limity stihnúť."
Odškodnenie v únii
Rezort spravodlivosti bude pomáhať občanom aj ak sa stanú obeťou trestného činu v členskom štáte EÚ. Slováci nebudú musieť kvôli výsluchom vycestovať, vypočujú ich na ministerstve alebo prostredníctvom videokonferencie. Odškodnenie vyplatí štát, na ktorého území sa trestný čin stal. "Suma tak môže byť vyššia ako u nás, alebo len symbolická," povedal Lipšic.
Odškodnenie v niektorých krajinách EÚ
Česká republika: odškodňuje obete trestných činov od roku 1998, maximálna výška odškodného je 150-tisíc CZK
Rakúsko: odškodňuje pri ťažkých zraneniach, hradí zdravotnú starostlivosť, v prípade smrti aj pomoc rodine
Francúzsko: kompenzuje aj následky teroristických útokov, dopravných nehôd či nakazenia HIV
Belgicko: vypláca odškodnenie pri vážnych zraneniach, hradí ošetrenie, prípadnú invaliditu aj psychickú ujmu
Írsko: hradí odškodné pri násilných trestných činoch, pri ktorých bola spôsobená aj psychická ujma
Holandsko: odškodňuje pri ťažkých osobných ujmách spôsobených násilným trestným činom, v prípade smrti majú na finančnú podporu nárok aj pozostalí obete
Estónsko: neposkytuje odškodnenie cudzincom
zdroj: hn