Téma zmeny volebného systému sa opäť vracia do hry. ĽS-HZDS chce ešte do konca roka presadiť cez parlament väčšinový volebný systém. Dôvod? Podľa poslankyne Kataríny Tóthovej sa upevní väzba medzi občanmi a ich volenými zástupcami. Niektorí odborníci však hovoria o predvolebnom populizme. "Verejnosť negatívne vníma chaos v parlamente spôsobený veľkým počtom nezávislých poslancov a niektoré strany sa to snažia propagandisticky využiť," hovorí politológ Grigorij Mesežnikov. Práve poslanecký klub ĽS-HZDS opustilo v tomto volebnom období najviac poslancov - 14.
Víťaz berie všetko
Zmena volebného systému by najviac pomohla subjektom, ktoré majú silnú pozíciu v krajoch, respektíve s dostatočným počtom miestnych lídrov. Podľa analytikov sa to konkrétne vzťahuje na Smer-SD, ĽS-HZDS, v niektorých regiónoch aj na KDH a SMK. Mesežnikov pripomína, že sa mení aj pozícia samotnej ľudovej strany. "Pri súčasných klesajúcich preferenciách by na tom až tak veľmi nezískala." Väčšinový systém má aj svoje riziká: dá sa očakávať dominancia jedného alebo dvoch politických prúdov, pričom z NR SR by sa tak vytratili menšinové názory. "Stačí sa pozrieť na situáciu v Trenčianskom či Nitrianskom regionálnom parlamente," prízvukuje poslanec NR SR Pavol Abrhan (KDH). Pri regionálnych voľbách sa totiž väčšinový princíp už uplatňuje.
Zbav sa svojho poslanca
ĽS-HZDS ani netají, že jedným z dôvodov návrhu je redukcia nezaradených poslancov. Pokiaľ pôjdu proti princípom a programu materskej strany, voliči ich môžu jednoducho odvolať. "Ak stanovený počet občanov v príslušnom volebnom obvode prostredníctvom petície vyzve poslanca na odchod, bude to pre neho znamenať automatickú stratu mandátu," vysvetľuje Tóthová. Je to neštandardný krok, vážnu tému takto využívajú na riešenie vnútrostraníckych problémov, tvrdí Mesežnikov. Väčšinový systém je podľa neho podmienený dohodou o vzniku druhej komory parlamentu.
Nesplnené sľuby
O zmene volebného systému hovorili pred voľbami viaceré politické strany. Vo svojom volebnom programe ju dokonca mali aj koaličné SDKÚ a ANO. Krátko po voľbách sa však vládne strany dohodli, že sa nič meniť nebude. "Nebola na to politická vôľa," hovorí generálny sekretár SDKÚ Ivan Harman. Pripomeňme, že so zmenou nesúhlasili SMK a KDH. Aj teraz sa únia bude riadiť postojom ostatných koaličných partnerov. "Naše stanovisko platí aj voči súčasnej iniciatíve ľudovej strany," avizuje nesúhlas Abrhan.
Už je neskoro
Návrh ĽS-HZDS môže tvrdo naraziť aj na odpor časti opozície. "V slušných štátoch sa rok pred voľbami už volebný systém nemení," prízvukuje podpredseda poslaneckého klubu Smeru-SD Miroslav Číž. Sociálni demokrati budú o tom ešte diskutovať. Číž by však uvítal zriadenie parlamentnej komisie, ktorá zmenu volebného systému pripraví na ďalšie funkčné obdobie. "Takéto kroky by nemali byť iniciatívou jednej politickej strany, ale výsledkom širšieho konsenzu politikov aj odborníkov."
Aké poznáme volebné systémy
- Pomerný: voliči hlasujú za kandidátky politických strán a počet mandátov zodpovedá percentuálnemu zisku politickej strany vo voľbách (platí pri voľbách do NR SR)
- Väčšinový: mandáty sa rozdeľujú v menších volebných obvodoch, kde medzi sebou súperia individuálni kandidáti (spravidla v zastúpení niektorej z politických strán) a víťaz postupuje do parlamentu (platí pri voľbe prezidenta SR, resp. v komunálnych a regionálnych voľbách)
- Kombinovaný: časť mandátov v parlamente sa prerozdeľuje podľa pomerného a časť podľa väčšinového systému (v SR sa nevyužíva)
Čo sľubovali voličom politické strany
- SDKÚ: väčšinový systém
- ANO: väčšinový systém
- Smer-SD: kombinovaný systém
- ĽS-HZDS: kombinovaný systém
- KDH: zvýšenie počtu volebných obvodov, pomerný systém
- SMK a KSS sa tejto téme nevenovali
Volebné systémy do parlamentov v susedných krajinách:
pomerný:
Česká republika - pre voľby do Poslaneckej snemovne
Poľsko - pre voľby do Sejmu
Rakúsko
Ukrajina
väčšinový:
Česká republika - pre voľby do Senátu
Poľsko - pre voľby do Senátu
kombinovaný:
Maďarsko