Minister obrany Juraj Liška (SDKÚ) chce otvoriť Ústavu SR, aby štát mohol posielať vojenské jednotky do zahraničných operácií bez predchádzajúceho súhlasu parlamentu. "Dnešný stav nezodpovedá aktuálnym hrozbám, nie je dostatočne pružný," argumentuje Liška.
Pripomína náš záväzok: Slovensko musí byť od roku 2008 schopné v priebehu pár dní vyslať do bojových akcií NATO či EÚ svoje sily rýchleho nasadenia. Teraz musí takéto rozhodnutie vlády ešte odobriť aj parlament - a získať takýto súhlas počas dvoch - troch dní je podľa ministra nemožné. Po prípadnej zmene ústavy už postačí na vyslanie vojakov iba verdikt vlády. NR SR však do 60 dní zasadne a buď ho potvrdí, alebo rozhodne, že vojaci sa vrátia domov. Tento zámer minister predstaví vláde už budúci týždeň.
"Tu už ide o vojnu!"
Nájsť 90 hlasov na takúto zmenu ústavy však môže byť problém. Liška zatiaľ nemá predbežné garancie ani v samotnej koalícii. "To sú také vážne misie, že na opustenie územia SR musí dať každopádne súhlas aj parlament," hovorí poslanec KDH Jozef Šimko. Proti je aj celá opozícia. "Tu už nejde o mierové operácie. Ide o vojnu, kde budú naši vojaci strieľať a umierať. O tom nemôže rozhodovať len pár vládnych strán bez celospoločenskej diskusie," zdôraznil pre HN šéf Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Robert Kaliňák (Smer-SD). Ak je parlament schopný zísť sa do 48 hodín kvôli súhlasu na vzatie poslanca do väzby, zvládne to podľa neho aj v tomto prípade. "Ústavu treba zmeniť pre mnoho iných dôvodov, nie kvôli takémuto," oponuje aj nezávislý poslanec Ladislav Polka. Minister pritom upozorňuje: Ak ústavu nezmeníme, budeme mať problémy plniť záväzky voči našim partnerom. Tie by sa mali plniť už od roku 2008. Odvtedy máme mať v pohotovosti prápornú skupinu - aj s bojovými jednotkami. Podľa Mariána Božíka zo sekcie obranného plánovania Ministerstva obrany SR je však zrejmé, že sa do síl rýchlej reakcie NATO zapojíme už skôr. "Išlo by o jednotlivcov či menšie skupinky špecialistov - napríklad chemikov, vojenských policajtov či ženistov."
Ako bludní Holanďania...
Diskusia o našej účasti v Iraku, resp. návrh na stiahnutie slovenských vojakov. Aj to podľa všetkého poslancov čaká na jeseň. Dôvod? Poľský kontingent, ktorý našej jednotke zabezpečuje velenie a ochranu, sa postupne z Iraku sťahuje. Aj preto KSS zase navrhne v pléne NR SR hlasovanie o návrate vojakov. "Nemáme tam čo hľadať," zdôrazňuje poslanec KSS Karol Ondriáš. O tejto otázke chce diskutovať aj KDH, ktoré takisto nesúhlasilo s vyslaním našich vojakov do Iraku. "Rozhodne takáto diskusia bude," avizuje Šimko. Napriek tomu pripustil, že odísť z Iraku a nechať "to v takom rozbitom stave" by bolo nezodpovedné. Kaliňák sa obáva, že po odchode Poliakov ostaneme v Iraku "ako bludní Holanďania". "Ak našim vojakom aliancia nedokáže zabezpečiť adekvátnu ochranu, velenie a infraštruktúru, v tom momente tam nemajú čo robiť." ĽS-HZDS stiahnutie v jedinom prípade. "Ak Bezpečnostná rada OSN povie, že demokratizačný proces v Iraku sa už skončil," poznamenal poslanec ľudovej strany Ján Kovarčík. Ministerstvo pripomína, že o ukončení našej misie sa neuvažuje, aj keď sledujeme poľskú stratégiu. Východisko? Presun našej jednotky pod iné velenie.
V akých misiách dnes máme vojakov
UNDOF - Sýria, Golanské výšiny (OSN) - 94
UNTSO - Sýria, Izrael (OSN) - 2
UNFICYP - Cyprus (OSN) - 204
UNAMSIL - Sierra Leone (OSN) - 1
KFOR - Kosovo (NATO) - 99
ISAF - Afganistan (NATO) - 17
Veliteľstvo NATO Sarajevo (NATO) - 4
EUMM - bývalá Juhoslávia (EÚ) - 2
ALTHEA - Bosna a Hercegovina (EÚ) - 4
Trvalá sloboda - Afganistan (Koaličné sily) - 40
Iracká sloboda - Irak (Koaličné sily) - 110
(Zdroj: MO SR)