Jeden "ukradnutý" pozmeňujúci návrh, omylom schválený opozičný návrh, štvornásobné neúspešné odvolávanie predstaviteľa koalície, rekordéri chýbajúci v parlamentných laviciach. To všetko sprevádzalo jedenásť tohtoročných schôdzí parlamentu.
Legislatívna aktivita poslancov bola pritom pomerne vyrovnaná. Vyčnieva len KDH, ktoré má opäť prvenstvo v množstve predložených návrhov zákonov alebo noviel. Podpísali sa pod 24 návrhov -- koalícia však opozícii nič neumožnila schváliť. Medzi najaktívnejších poslancov KDH patria Július Brocka a Daniel Lipšic. Brocka je presvedčený, že napriek tomu, že im návrhy neprechádzajú, má zmysel ich predkladať. "Verejnosť je informovaná, že sú aj iné a lepšie riešenia ako vládne návrhy."
Pomerne veľa návrhov sa snažili presadiť aj poslanci Smeru-SD -- aj keď prím v počte návrhov má vláda, kde Smer je najsilnejšou stranou. "Súhlasím s tým, že prvotnú funkciu v tomto smere má vláda, ale je dobré mať aj poslanecké iniciatívy," hovorí poslankyňa Smeru Jana Laššáková, ktorá je tiež podpísaná pod niekoľkými novelami. Pripomína, že takýmto spôsobom je legislatívny proces rýchlejší -- nemusí sa totiž robiť pripomienkové konanie. "Pri zásadnejších zmenách zákonov je to však lepšie nechať na vládu."
Aspoň "prenesený" úspech
Opozícia pritom zožala aspoň "prenesený" úspech. Našiel sa totiž taký pozmeňujúci návrh, ktorý po poslankyni SDKÚ-DS Ivete Radičovej opäť predložila poslankyňa z koalície Matra Damborská (SNS) -- a parlament návrh vďaka tomu schválil. Radičová je rada, že koalícia jej návrh prevzala -- aspoň takto mohla byť schválená zmena, ktorá rieši príspevky na bývanie pre deti po ukončení pestúnskej starostlivosti. Damborská reagovala, že nič neukradla -- len chcela pomôcť, aby táto úprava prešla.
Meno Ivety Radičovej figuruje aj v ďalšej parlamentnej kuriozite. Poslanci odsúhlasili jej pozmeňujúci návrh k novele zákona o sociálnom poistení a zároveň prešiel aj koaličný návrh k tej istej veci, ktoré sa navzájom vylučovali. Predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD) v tejto súvislosti zožal kritiku opozície, keďže celú záležitosť riešil "svojsky". Prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi chcel poslať už upravené znenie bez schváleného opozičného návrhu. Aj preto sa ho opozícia pokúsila odvolať -- no neúspešne.
Štvornásobné odvolávanie
Okrem Pašku boli v tomto roku na programe opozičného odvolávania aj minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek (Smer-SD), ministerka práce Viera Tomanová (Smer-SD), ale aj premiér Robert Fico (Smer-SD). Všetko dopadlo podľa očakávania -- fiaskom pre opozíciu. Aj samotní predstavitelia opozície priznávali, že ani nečakali, že sa im podarí niekoho odvolať. Išlo im vraj hlavne o to, aby poukázali na prešľapy vládnych strán. Politológ Peter Horváth hovorí, že je to typický kontrolný nástoj opozície. Varuje však, že príliš časté odvolávanie nie je dobré. "Prestáva to mať svoj efekt."
Lídri strán vedú
Paradoxom zostáva, že aj keď poslanci KDH sú najaktívnejší pri predkladaní návrhov zákonov, na hlasovaniach chýbal ich poslanecký klub najviac. V priemere na jedného poslanca KDH to vychádza 380-krát. Brocka reaguje, že treba rozlišovať, či ide o dôležité hlasovania. "Mnohé z nich sú len formality, a preto nám možno vyskočili takéto štatistiky." Opozícia pritom celkovo chýba na hlasovaniach viac ako koaliční poslanci. Horváth tvrdí, že ich môže odrádzať fakt, že ich hlas toho aj tak veľa nezmení, keďže vládne strany majú v parlamente jasnú väčšinu.
Poslanci KDH však nesiahajú na lídra národniarov Jána Slotu, ktorý má v absencii na hlasovaniach absolútne prvenstvo. Chýbal 1 555-krát, čo predstavuje takmer tri štvrtiny celkového hlasovania (2 256). "Viete čo? Túto otázku očakávam od svojich voličov a nie od tých, ktorí ma nevolili," reagoval pre HN. Nedávno však tento fakt vysvetľoval tak, že v parlamente síce bol, no nehlasoval. Vysoko medzi absentérmi figurujú aj podpredseda parlamentu Viliam Veteška (ĽS-HZDS) a predseda ľudovcov Vladimír Mečiar -- tých však z parlamentnej práce na dlhší čas vyradili zdravotné problémy a operácie. Veľa chýbali aj všetci lídri opozície -- Pál Csáky z SMK, Mikuláš Dzurinda z SDKÚ a Pavol Hrušovský z KDH. Horváth to vysvetľuje tým, že sú politicky vyťažení a musia riešiť aj stranícke záležitosti. Upozorňuje však, že by si mali dávať pozor na tieto negatívne štatistiky. "Nemusí to vyzerať dobre v očiach voličov, aj keď verejnosť to spravidla akceptuje."

Kto chýbal najčastejšie na hlasovaní:
SNS: Ján Slota (1 555-krát), Anna Belousovová (467), Rudolf Pučík (360)
ĽS-HZDS: Viliam Veteška (1 304), Vladimír Mečiar (997), Tibor Mikuš (510)
Smer-SD: Jana Vaľová (434), Maroš Kondrót (406), Juraj Horváth (311)
SDKÚ-DS: Ľuboš Micheľ (760), Mikuláš Dzurinda (659), Martin Pado (520)
SMK: Pál Csáky (863), József Berényi (560), István Pásztor (538)
KDH: Pavol Hrušovský (636), František Mikloško (616), Martin Fronc (501), Peter Gabura (824 -- v septembri vylúčený z klubu)