Kúpele Štrbské Pleso čaká po rozsiahlej rekonštrukcii úplne nová tvár. "Je to projekt za niekoľko miliárd korún, ktorý by mal byť hotový do troch, štyroch rokov,“ tvrdí Bohuš Hlavatý.

Kúpele Štrbské Pleso momentálne nefungujú. Prečo?
Zo závažných dôvodov. Po tom, čo ich získala finančná skupina J&T, bolo treba nájsť pre ne nové postavenie. Také, ktoré by malo logiku a obstálo by v nových ekonomických podmienkach. Kúpele boli vo veľmi zlom stave, speli k zániku. Viaceré budovy boli pred zrútením, iné boli zrelé na zbúranie. Napríklad na obnovu schátraného liečebného domu Hviezdoslav, ktorý bol v zozname národných kultúrnych pamiatok, neboli peniaze. Nik nevedel, čo s ním bude ďalej. Kúpele boli jednoducho v rozklade a pôvodným spôsobom ich nebolo možné ďalej viesť.

Kúpeľná starostlivosť sa postupne utlmovala?
Najprv sa zavrel pred štyrmi rokmi kúpeľný dom Hviezdoslav s priľahlými objektmi, o dva roky neskôr Helios a na jar aj Solisko.

Prečo zatvorili aj relatívne mladý Helios a nedávno zrekonštruované Solisko?
Náklady na prevádzku Heliosu boli vyššie ako príjmy a v terajšej podobe sa to ani nedalo zmeniť. Preto sa rozhodlo o úplnej prestavbe. Stará budova sa zbúra a namiesto nej sa postaví nový komplex. Je to projekt za viac ako miliardu korún, ktorý by mal byť hotový do troch, štyroch rokov. Na budúci rok chceme začať stavať aj nový Helios. Zatiaľ sa dolaďuje jeho koncepcia. Dôležité bude nájsť takú kombináciu aktivít, aby bol v budúcnosti ziskový a zabezpečil návratnosť investície. Mala by v ňom byť kongresová sála, apartmány, wellnes, ale uvažujeme aj o liečebnej časti. Solisko bude zasa súčasťou hotelového komplexu Kempinski, ktorý vzniká z Hviezdoslava a bývalých liečebných domov Kriváň a Jánošík. Preto ho treba vnútorne prestavať a prispôsobiť päťhviezdičkovému štandardu.

Čo je ešte súčasťou majetku kúpeľov a komu patrí?
Hospodárske budovy, nejaké dielne, pozemky, garáže a chaty. Majetok je rozdelený do viacerých dcérskych spoločností, ktoré sa oň starajú a investujú do jeho obnovy. Vlastníkmi sú firmy zo skupiny J&T a jej partneri i klienti. Sú to spoločnosti Kúpele Štrbské Pleso, Kúpele Štrbské Pleso-Vysoké Tatry, Heli a spoločnosť Tatra Mountain Resort, ktorá zastrešuje všetky rozvojové aktivity na území Vysokých a Nízkych Tatier.

Aká je teda budúcnosť tunajšej kúpeľnej starostlivosti? Budú to ešte klasické liečebné kúpele s pobytmi, ktoré hradí zdravotná poisťovňa?
Takýto systém je prežitý a dlhodobo neudržateľný. Najmä pre súčasné nastavenie zdravotnej starostlivosti. Ak by sa zmenili parametre, dalo by sa uvažovať aj o kúpeľnej liečbe viac zdravotnícky. V súčasnosti sa to však neoplatí. To máme nakúpiť drahé prístroje, platiť dvadsaťštyri hodín personál a čakať, či niekto príde a či si pobyt uhradí sám alebo cez poisťovňu? Naša kúpeľná starostlivosť bude čisto na komerčnej báze.

To však už nebudú kúpele, ale klimatický pobyt...
A čo sú klimatické kúpele? Prechádzky na čerstvom vzduchu a nejaké procedúry. Dnes má procedúry či doplnkové relaxačno-rehabilitačné služby každý lepší hotel a o zdravotnícke veci sa starajú zdravotnícke zariadenia. Chceme sa priblížiť k západoeurópskemu poňatiu kúpeľov, napríklad k tradíciám alpských sanatórií. Našou prioritou je komfort, vysoká kvalita služieb, orientácia na spokojnosť náročných zákazníkov. Nevylučujem však, že investujeme i do zdravotníckych a liečebných zariadení, ak to bude efektívne a ľudia to budú chcieť. Licenciu máme a nakúpenie prístrojov i zamestnanie zdravotníckeho personálu potom bude už len manažérskym rozhodnutím. Avšak ekonomika súčasného kúpeľníctva je neefektívna. Ak by sme pri zvažovaní investícií vychádzali z toho, čo v súčasnosti preplácajú poisťovne, tak sa nám neoplatí ísť do žiadneho projektu a nič nepostavíme. Veď aj ostatné kúpele žijú vo veľkej miere zo samoplatcov. Ak by ich nemali, skrachujú.

Ako bude Štrbské Pleso vyzerať o pár rokov?
Je tu pár unikátnych vecí. Kombinácia plesa s horami vytvára jedinečné prostredie, prostredníctvom ktorého by sme chceli predať všetky naše tunajšie aktivity. Kľúčovým je hotel Kempinski, ktorý nikde na svete nestojí na nejakom obyčajnom mieste, ale vždy tam, kde je čosi zvláštne. A to nie z regionálneho, ale minimálne z kontinentálneho hľadiska. Hotel začne prevádzku začiatkom budúceho roka. Postupne tiež chystáme rekonštrukciu hotela FIS. Spolu s Heliosom tu budeme mať o pár rokov k dispozícii takmer sedemsto lôžok, z toho asi tretinu v najvyššej kategórii. Zo starej hospodárskej budovy a priľahlého parkoviska plánujeme vystavať nové centrum s obchodnou zónou, reštauráciami, kaviarničkami, kolonádou a so spoločenskými priestormi. Okolo plesa mienime dať do poriadku tenisové kurty, dokončiť revitalizáciu chodníka, pokračovať v člnkovaní. Naším zámerom je doniesť sem také aktivity, aby sa tu ľudia cítili príjemne. O to sa usilujeme v celých Tatrách. Ide nám najmä o širšiu paletu služieb pre celé spektrum klientov tak, ako je to dnes bežné vo svetových horských strediskách. Tatry sú po tej víchrici obnažené, mnohé v nich ešte chátra, ale postupne musia začať žiť.

Prečo si myslíte, že Tatry zaujmú solventnejšiu klientelu? Zatiaľ sa zdá, že nie sú medzi európskymi strediskami stálicou...
Lebo na to majú obrovské predpoklady. Nielen geografické, ale i politické. To, že sme vstúpili do EÚ a teraz aj do eurozóny, nás plnohodnotne začlenilo do normálneho európskeho priestoru a ľudia zo západnej Európy sa sem prestanú báť chodiť. Okrem toho, ako jedno z mála stredísk horského cestovného ruchu, máme letisko pre akékoľvek letecké spojenia, pričom dostupnosť veľhôr z letiska je minimálna.

Ako by v nich mal vyzerať kompromis medzi turizmom a ochranou prírody?
To, čo je cenné, si zaslúži ochranu. Ľudia sem predsa chodia kvôli jedinečnej prírode, len ich z nej netreba vyháňať. Existujúce strediská je potrebné obnoviť. Veď len okolo Cesty slobody je toľko chátrajúcich objektov, že na ich rekonštrukciu by bolo treba miliardy korún. Nie je potrebné rozširovať zastavané plochy, ale dať do poriadku to, čo už je dotknuté. Na nové plochy je priestor v podhorí. Turistov treba jednoducho pustiť tam, kde sa dá, a regulovať ich pohyb podľa aktivít, ktoré ich zaujímajú. Potom k žiadnej devastácii prírody nedôjde.

Ako chcete ako dominantný subjekt na Štrbskom Plese formovať jeho tvár?
Chceme predovšetkým vplývať na kvalitu služieb, aby tu hosť pobudol čo najdlhšie a odchádzal spokojný s tým, že sa opäť vráti. Radi by sme pomohli napríklad s problémom parkovania, ktoré je dnes v katastrofálnom stave, obnovili na zimu bežkárske trasy, oživili centrum, ktoré je podstatou spoločenského života v každom stredisku cestovného ruchu. Chceme, aby to tu žilo.

Poznáte riešenie parkovania?
Trebárs výstavbou parkovacích domov alebo stiahnutím áut pod zem, prípadne postavením záchytných parkovísk pod hlavnou cestou a ich prepojením kyvadlovou dopravou. Akékoľvek z týchto riešení bude stokrát lepšie ako to súčasné, ktoré je nedôstojné. Vyriešiť by to však mala obec spolu s prevádzkovateľom lyžiarskych stredísk.

Spolupracujete s obcou Štrba?
Veľmi korektne a dobre. Máme spoločné predstavy a ciele, akým smerom by sa to tu malo uberať a pomáhame si. Tiež nám záleží na tom, aby sa sem vrátil vrcholový šport i kultúra. To, čo vo vzťahu k Štrbskému Plesu, Tatrám a tunajšiemu cestovnému ruchu robíme, je pionierska činnosť.

Predseda predstavenstva spoločnosti Tatra Mountain Resort Bohuš Hlavatý odporúča Grand hotel Kempinski High Tatras Päťhviezdičkový hotel, ktorý vzniká rekonštrukciou starých liečebných domov za viac ako 1,3 miliardy korún, by mali otvoriť na jar. Ide o unikátnu historickú stavbu prechádzajúcu náročnou obnovou, ktorá sa stane vlajkovou loďou slovenských hotelov. Hotel bude mať 118 izieb vrátane prezidentského a mladomanželského apartmánu i bazéna na streche. Súčasťou hotelového komplexu sú apartmánové byty, podúrovňové garáže, wellness centrum, konferenčné priestory a doplnkové služby. Pri stavbe hotela sa premiestnilo osemnásťtisíc kubíkov horniny, prevažne žulových balvanov. Chodník okolo Štrbského plesa Štrbské pleso je najznámejšie a najnavštevovanejšie tatranské pleso. Pred príchodom turistov ho poznali uhliari, poľovníci, drevorubači a bylinkári. Jeho názov vyplýva z príslušnosti k štrbskému chotáru. Zaujímavá je informácia, že sa ho Štrbania v roku 1860 pokúsili vypustiť, aby namiesto „bezcennej mláky“ získali pasienok, čo sa im však, našťastie, nepodarilo. Pleso sa od konca 19. storočia umelo zarybňovalo a v zime sa z neho ľad na chladenie dovážal až do Budapešti, Berlína a Viedne. Žije v ňom chránený druh ryby sih mrena. Zrekonštruovaný chodník okolo plesa dlhý dva a štvrť kilometra bude slúžiť na športové, rekreačné a liečebné aktivity. Obnovené člnkovanie Tatranské lanové dráhy po vyše tridsiatich rokoch obnovili v júli tohto roku člnkovanie na Štrbskom plese. Napriek tomu, že člnkovanie patrilo k plesu už od vzniku osady v 19. storočí, z ochranárskych a bezpečnostných dôvodov ho zakázali v roku 1976. Prevádzkovateľ vybudoval mólo, zabezpečil člny a zaviazal sa dodržiavať prísne pravidlá stanovené ochranou prírody. Člnkovanie je zatiaľ povolené skúšobne na jednu sezónu. Turistický záujem oň je však veľký a v peknom počasí sa na člny čaká v rade. Podľa Tatrancov to však oživilo a poľudštilo pleso. Ortodoxným ochranárom sa člnkovanie nepáči. Trištvrtehodina na malom člne stojí tristo a na veľkom štyristopäťdesiat korún.