Plánujete zvolať okrúhly stôl na tému odluka cirkví od štátu. Čo si od toho sľubujete?
Chceme sa v tejto téme posunúť. Vieme, že extrémisti za to v parlamente nezahlasujú, Hlas so Smerom budú konať podľa prieskumov alebo aby uškodili koalícii, no a v OĽaNO a Sme rodina tiež nemá návrh veľkú šancu v tomto volebnom období prejsť. Aj tak si dávam za úlohu nájsť spoločnú reč najmä s koaličnými partnermi, aby sme vytvorili lepší variant financovania cirkví.

Zákon, ktorý máme, je úplne tendenčný, zvýhodňuje cirkev. Trendy sú pritom jasné. O 30 rokov môže byť veriacich len 20 či 30 percent, ale budú im stále rásť príspevky od štátu. Ľudia pritom sami odmietajú financovanie cirkví. Aj prieskumy jasne hovoria, že ľudia tento model nechcú.

Často vyťahujete finančný rozmer, ale odluka by mala byť o celkovej nezávislosti cirkví od štátu a naopak. Prečo nejdete argumentačne skôr touto cestou?
Človek je slobodný vtedy, keď má dostatok finančných prostriedkov. Ak si nemôžete kúpiť chlieb, nie ste slobodný. Sám som v období, keď som mal menej peňazí, videl, že nie som taký slobodný, a cítil som diskomfort. Toto isté je s cirkvami. Kým sú naviazané na štát, ktorý im dáva peniaze a cez to ich riadi, tak sú reálne podriadené štátu a odkázané na to, kto sa ako zobudí a kto bude riadiť krajinu. Sú tak na šnúrkach od štátu. Odluka im pomôže sa oslobodiť.

Ale budú mať zrejme menej peňazí na svoje aktivity, čo sa zase vylučuje so slobodou, ktorú im peniaze poskytujú.
Cirkvi sa pri financovaní často oháňajú, že majú svoje školy a domovy dôchodcov, ale to všetko je platené navyše. Ak majú cirkevnú školu, tak je reálne platená z ministerstva školstva, domovy sociálnych služieb zase z ministerstva práce. Oháňať sa tým, že z tých peňazí robia dobročinnosť alebo aktivitu navyše, nie je pravda. Toto nechcem odlúčiť, je to v poriadku. Ale nemôžu povedať, že ak im vezmeme peniaze na chod cirkvi, tak prestanú robiť túto činnosť. To je pokrytecké.

Vytiahli ste aj prieskum Focusu, podľa ktorého až 77 percent ľudí odmieta platiť cirkvám. Respondentov sa v tom prieskume však pýtali, či by boli ochotní zo svojich peňazí pravidelne prispievať nejakej cirkvi. To teda znamená, že ak ich prestane financovať štát, ľudia na seba túto zodpovednosť neprevezmú?
Áno, a preto mám pripravený asignačný model. Nevymyslel som koleso, je to model, ktorý mal aj s predstaviteľmi cirkví a odborníkmi odkonzultovaný ešte Daniel Krajcer, keď bol minister kultúry. Ako teraz máte dve percentá z daní, ktoré môžete dať občianskemu združeniu, tak takto by sme mali zvýšiť ďalšie dve percentá, ktoré viete dať nejakej svojej cirkvi alebo aj nedať nikomu. Môžete sa rozhodnúť.

Čo ak ich nedám nikomu?
Pôjdu do špeciálneho fondu určeného na obnovu sakrálnych pamiatok, kostolov a katedrál z jednej polovice a z druhej na obnovu hradov, zámkov a historických pamiatok. Ja nespochybňujem kresťanskú minulosť, som za to, aby sme opravovali kostoly a pamiatky. Veľa kňazov mi povedalo, že práve oprava kostola je najväčšia záťaž. Musia všetko obehať, chodiť za pamiatkarmi, podávať žiadosti, mať znalecké posudky a peniaze platia už dopredu len za dokumentáciu. Z veľkej časti by sa tak o to staral štát, dali by sme prácu našim robotníkom a stavbárom, mohli by sa používať naše materiály a peniaze by tak zostali doma.

Na okrúhly stôl ste pozvali aj Kresťanskú úniu a rozprávali ste sa aj s jej predsedníčkou Annou Záborskou. Ako ten rozhovor vyzeral?
K tejto téme prebehli už dva rozhovory – jeden bol dávnejšie, druhý hneď, ako sme verejne ohlásili okrúhly stôl. Pani Záborská je z rovnakého regiónu ako ja, aj si tykáme, takže to bolo o to otvorenejšie. Účasť mi nesľúbila, ale povedala, že to zváži. Videl som, že mala snahu prísť s kladnou odpoveďou. Verím, že sa zachová tak, aby sme našli spoločnú reč. Ja s ňou vychádzam ...