A kto ju ešte nemal, môže ju získať aj túto jar a to aj počas prechádzky v prírode alebo v meste.

Alergie útočia
V prvom momente to môže vyzerať ako bežná nádcha, bez teploty. Imunitný systém tela sa tak vlastne bráni proti peľovým zrnkám alebo alergénom vo vetre. Tieto sa dostávajú do dýchacích ciest a očí a vzniká precitlivenosť.

„Po opakovanom kontakte peľové alergény spôsobia u precitlivených osôb nádchu a zápal spojiviek, so sprievodným kýchaním, svrbením očí a nosa, slzením a začervenaním spojiviek, pálením v nose, vodnatou sekréciou alebo pocitom upchatého nosa, štípaním očí či pocitom piesku v očiach,“ opisuje imunologička Mária Oetterová.

Na alergiu by sme mali myslieť aj keď pociťujeme škriabanie, pálenie až bolesť v hrdle. „Suchý kašeľ, dýchavica a pískavé dýchanie poukazujú na pridruženú bronchiálnu astmu,“ upozorňuje odborníčka. Podľa lekárov je dokázané, že peľová nádcha a astma veľmi úzko súvisia.

Rodina sa nezaprie
Alergia je ochorenie mnohých tvárí a je ovplyvnená viacerými faktormi. Či sa stanete alergikom a celý život budete sledovať peľový kalendár, závisí aj od toho, či sa s podobným problémom trápil jeden z rodičov. „Kto má v rodine astmu či iné alergie, má 50- až 80-percentnú šancu, že pôjde v rodičovských šľapajach,“ zdôrazňuje imunoalergologička Simona Sucháňová.

Čo robiť, aby sa človek nestal obeťou alergie? „Keď máte predispozíciu, tak nič. Dostanete ju aj tak. V génoch už pri narodení je zakódované, kedy a aké choroby vás postretnú. Kedy sa spustia, závisí od vonkajších faktorov,“ vysvetľuje Sucháňová. U zdravých ľudí môže byť spúšťačom tejto nevyliečiteľnej spoločníčky najmä okolie.

Znamená to opakovaný kontakt s alergénmi za podpory životného prostredia, nezdravého životného štýlu, fajčenia, stresu, ochorení či telesného a duševného vyčerpania. Človek, ktorý sa chce vyhnúť alergiám, by mal teda odstrániť zo svojho životného štýlu čo najviac negatívnych vplyvov. Možné však je, že tento nepríjemný neduh napadne kohokoľvek – podľa odborníkov neexistuje jednoznačný recept, ako sa mu vyhnúť.

Kvapky či spreje?
Do základnej výbavy alergika v sezóne, patria antihistaminiká, celkové a lokálne. Lekári ich odporúčajú užívať ešte v určitom časovom predstihu pred prepuknutím choroby. Antihistaminiká blokujú účinok histamínu, ktorý sa uvoľňuje pri alergickej reakcii – je potrebné ich užívať pravidelne. Očné a nosové kvapky, inhalačné spreje zmierňujú príznaky alergie. „Jedinou liečbou alergie, ktorá odstraňuje príčinu, je však imunoterapia – špecifická alergénová vakcinácia,“ vysvetľuje Oetterová.

Na začiatku sa alergikom podávajú vzostupné dávky zisteného alergénu. Po dosiahnutí najvyššie tolerovanej dávky alergénu sa táto podáva ako udržiavacia dávka 3 až 5 rokov. Liečivo podáva buď lekár injekciami alebo si ho dávkuje pacient sám kvapkami pod jazyk. Na lieky i imunoterapiu si pacient pripláca, ale väčšia časť nákladov na lieky je hradená z nemocenského poistenia. Výsledkom liečby je zlepšenie kvality životy, zmiernenie alebo vymiznutie príznakov alergie.

Pacienti majú možnosť dostať lieky druhej alebo tretej generácie. Staršie lieky sú lacnejšie, pacienta stoja asi tri eurá na dva mesiace. Modernejšie prípravky vyjdú dvojmesačnú liečbu päť eur. Rozdiel je vo vedľajších účinkoch. „Lieky druhej generácie nemajú sedatívne účinky. Pacienti sú unavení a ospalí. Mladšie lieky neúčinkujú cez mozog a tieto účinky nemajú,“ vysvetľuje Sucháňová.