Práve takto si totiž pamätajú dnešného premiéra Roberta Fica jeho učitelia či spolužiaci. HN navštívili Topoľčany, mesto, kde predseda vlády vyrastal a chodil na základnú aj strednú školu. Jedno z troch detí robotníka Ľudovíta Fica a predavačky Emílie Ficovej, Robert, dodnes chodí do mesta navštevovať mamu, prispieva okresu peniazmi, zúčastňuje sa na rôznych miestnych akciách a iné tam zase sám organizuje. Do mesta svojho detstva a dospievania zavíta opäť už onedlho. O necelé dva týždne v Topoľčanoch zasadne vláda Roberta Fica, aby regiónu pomohla riešiť pálčivé problémy.

Snaživý jednotkár
Základná škola Tríbečská v Topoľčanoch sa na prvý pohľad ničím neodlišuje od iných základných škôl. Ale predsa je niečím iná. Lavice tam dral súčasný predseda vlády Robert Fico. Sám sa pri 40. výročí založenia školy priznal, že keď prvýkrát vstúpil do novej triedy, plakal - zaspomínala si na slová premiéra na oslavách školy zástupkyňa riaditeľky Elena Dobrá. Súčasný premiér totiž začal chodiť do školy v neďalekej obci Hrušovany, odkiaľ sa rodina Ficovcov presťahovala do Topoľčian a malý Robert sa musel začleniť medzi nový kolektív detí. "Bolo vidieť, že prítomnosť v škole ho dojala, je to citlivý človek. Prišiel, podával si s každým ruky, spoznával mnohých ľudí, svojich spolužiakov,“ hovorí Dobrá.

Mimo školy sme sa stretli aj s učiteľkou na dôchodku Jozefínou Mizerákovou, ktorá má svojho bývalého žiaka Roberta v živej pamäti a nešetrí pozitívami. "Snažil sa, učil sa a plnil príkazy. Bol veľmi usilovný. Matematika a slovenský jazyk mu išli, mal samé jednotky.“ Naopak, nevynikal podľa nej napríklad v recitovaní. K umeniu tiež veľmi blízko nemal. "Hovoril, že nemal rád výtvarnú a hudobnú výchovu,“ povedala o premiérovi zástupkyňa Dobrá. Po prvých ťažkých dňoch zvykania si neskôr usilovný žiak Robert s kolektívom problém nemal. "Veľmi zapadal medzi deti, nevyhýbal sa kolektívu, ani sa nesnažil na seba nejako upozorňovať,“ povedala pre HN Mizeráková. A ako ho vidí bývalá učiteľka dnes? Tvrdí, že predpoklady na úspešnú kariéru mal už v detstve. "Už vtedy bol ambiciózny. To, čo dosiahol, dosiahol svojou usilovnosťou, ktorú mal v sebe už odmalička,“ dodáva pani učiteľka Mizeráková.

Posudok na prezidenta
Štyri stredoškolské roky strávil študent Robert Fico na topoľčianskom gymnáziu. Bavil ho futbal a humanitné vedy, už menej matematika a fyzika. Jeho bývalý triedny učiteľ Pavel Valach si pre HN zaspomínal na premiéra aj ako na húževnatého športovca. "Každú voľnú chvíľu využili so spolužiakmi najmä na šport. Vedľa školy je hádzanárske ihrisko, kde hrávali futbal a veľakrát som ich odtiaľ musel doslova nahnať do školy na hodinu, keď sa pozabudli.“ Podobne ako učiteľka zo základnej školy, aj Ficov pedagóg z gymnázia si pamätá jeho ctižiadosť. "To, že je ctižiadostivý, bolo vidieť napríklad na tom, že aj v tých predmetoch, ktoré mu nešli na výbornú, svojou snaživosťou dosiahol pekné výsledky.“ Fico patril podľa Valacha aj k socialistickej mládeži. Angažoval sa ako "zväzák“. "Vynikal ako dobrý organizátor, pracoval v mládežníckej organizácii,“ hovorí triedny profesor. Podľa neho o premiérovej vtedajšej húževnatosti svedčí aj to, že sa dostal na právnickú fakultu aj napriek tomu, že nebol synom bohatých a vplyvných rodičov. "Musel sa v živote prebíjať sám a podarilo sa mu to.“ To, že sa raz stane jedným z najvyšších ústavných činiteľov, mu vraj predpovedal vtedajší riaditeľ gymnázia. "Keď mu dala moja nástupkyňa posudok na vysokú školu, riaditeľ školy povedal, že to je posudok na prezidenta. No a pozrite sa, skutočne, ako ďaleko to dotiahol,“ s úsmevom konštatuje triedny učiteľ. Na bývalom žiakovi si cení to, že aj po rokoch, keď navštívi mesto a stretne svojho pedagóga, prihovorí sa Fico ako prvý aj napriek tomu, že je predseda vlády.

Stretnutie nevynechal
Spolužiaci z gymnázia si väčšinou pamätajú rôzne príhody zo študentských čias, no premiéra Fica nemajú zafixovaného ako nejakú výraznú osobnosť triedy. "Bol skôr taký sám za seba, veľký zväzák, zaujímal ho Sovietsky zväz, bol sčítaný a keď niekto niečo potreboval, tak neodmietol pomôcť,“ spomína si na premiéra spolužiačka Katarína Šípošová. To, že bol súčasný predseda vlády v kolektíve menej výrazný, si myslí aj jeho ďalší spolužiak z triedy Peter Šípoš. "Ja ani neviem, koho mal za kamaráta. Pamätám si, že mal blízko k športu, najmä k futbalu, a išla mu aj atletika a gymnastika.“

Obaja Ficovi rovesníci sa zhodujú aj v tom, že určite už na gymnáziu bol ctižiadostivý. "Keď to tak spätne hodnotím, už akoby si v tom čase hľadal cestičky v budúcej kariére, išiel na právo a bol už vtedy dosť ctižiadostivý,“ dopĺňa Šípošová.

Popri škole, športe a zväzáckych povinnostiach Robert nezabúdal ani na dievčatá. Vraj sa mu páčila spolužiačka. "Dá sa povedať, že bol medzi dievčatami celkom obľúbený, veď nesympatický nebol. Bol zaľúbený do jednej spolužiačky z triedy, no že by bol nejaký playboy svojím správaním, to sa nedá povedať," prezrádza na premiéra spolužiačka Katarína.

Dnes si na ňom bývalí spolužiaci vážia najmä to, že keď na posledné stretnutie po dvadsiatich piatich rokoch prišiel už ako premiér, zdržal sa do pol druhej ráno a správal sa normálne. Väčšina rozhovorov sa však točila okolo politiky. Podľa rovesníkov z triedy si Fico napriek kariére v politike z veľkej časti zachoval svoju tvár. "To sociálne cítenie v ňom bolo už na škole. Neberiem to ako politickú nálepku, ale ako presvedčenie, ktoré v sebe vždy mal. Vážim si ho, aj napriek iným politickým názorom, že to tak ďaleko dotiahol,“ dodáva spolužiak Peter.

Ficova pomoc a ihriská
Hovorí sa, že v Topoľčanoch a okolí má Robert Fico silný fanklub. Viacerí Topoľčanci a ľudia z okresu však majú na svojho známeho rodáka rôzne názory. Dôchodca Eugen mávol nad ním rukou so slovami, že premiér Fico toho veľa nerobí. "Žije ešte z predchádzajúcej vlády, čo robila reformy.“ O niečo optimistickejší a aj viac zhovorčivý bol tridsiatnik Milan. "Som rád, že máme predsedu vlády z nášho okresu. Možno by mohol mať menej návrhov ako je trinásty dôchodok a radšej valorizovať a myslieť aj na ostatné deti, nielen na prvé.“ Štyridsiatnik František dopĺňa: "Ja som z obce Kuzmice. Dostali sme dotácie na športové ihrisko, myslím si, že Robert Fico sa stará o svoj región. Som s ním celkovo spokojný aj s vládou.“

Primátor mesta Peter Baláž oceňuje, že premiér sa v Topoľčanoch angažuje najmä vo výstavbe multifunkčných ihrísk. "Treba deti podporovať v športe, vytvoriť im podmienky, postaviť ihriská. Tie sa z vládnych peňazí budujú všade, nielen u nás.“ Ihrisko sa z príspevkov z premiérovho fondu postavilo okrem Topoľčian aj v jeho rodnej obci Hrušovany, ale i v ďalších dedinách okresu, napríklad v Dvoranoch a v Bojnej. Podľa Baláža peniaze dostali aj topoľčianske školy napríklad na vzduchotechniku - 200-tisíc korún, a na oplotenie - 500-tisíc korún. Topoľčiansky magistrát pritom už netrpezlivo očakáva 16. júl. V ten deň má prísť celý Ficov kabinet rokovať do tohto malého okresného mesta o pomoci okresu. Baláž kladie dôraz najmä na vyriešenie cestného prepojenia s Nitrou pre možných zahraničných investorov. Od rokovania vlády si veľa sľubuje. "Rátame s tým, že nám to zasadnutie vlády pomôže.“

Prvé politické kroky
Prvé kroky v politike urobil dvadsaťtriročný Fico pod krídlami Komunistickej strany Slovenska, ktorá mala aj v roku 1987 vedúce postavenie v štáte aj spoločnosti. Čerstvo vyštudovaný právnik stihol byť "pravým“ komunistom len dva roky - po nežnej revolúcii vznikla Strana demokratickej ľavice. "Keď sa pozerám späť, nezisťujem, že v roku 1989 by v mojom živote nastal nejaký zásadný prelom,“ povedal neskôr Fico o nežnej revolúcii. Členstvo v SDĽ mu prinieslo poslanecký mandát, ktorý zastával popri zastupovaní Slovenska v sporoch pred Európskym súdom pre ľudské práva. Predseda strany Peter Weiss ho dokonca pri odchode z čela strany označil za svojho nasledovníka. "Bol mladý a bol to najväčší komunikačný talent vo vtedajšej SDĽ. Vtedy tú ponuku odmietol, ale tie kvality potvrdil neskôr,“ hovorí dnes Weiss.

Postupne najpopulárnejší ľavicový politik na Slovensku získal mandát aj v nasledujúcich voľbách - a pre SDĽ najviac preferenčných hlasov. Keď sa SDĽ po voľbách stala súčasťou vládnej koalície spolu s Dzurindovou SDK, Bugárovou SMK a Schusterovou SOP, Robert Fico ostal bez významného postu. Onedlho straníckych kolegov opustil a v roku 1999 založil vlastný subjekt - stranu Smer, ktorú profiloval ako alternatívu voči vládnej koalícii aj opozícii.

Budovanie Smeru
"Bol cieľavedomý, dobrý poslucháč a rýchlo nasával pravidlá politického marketingu. Vedel, čo chce a podriadil tomu všetko,“ hovorí o Ficovi bývalý poslanec Smeru-SD Bohumil Hanzel a jeden zo zakladateľov strany. S budúcim premiérom ho zoznámil priateľ a neskorší kolega z poslaneckých lavíc Miroslav Chovanec. "Už na prvom stretnutí sme si padli do oka a rozhodol som sa prijať jeho ponuku.“ Hanzel údajne sprostredkoval Ficovi tajné stretnutia so zástupcami štátov, s vplyvnými podnikateľmi, finančníkmi a mienkotvornými osobnosťami. Pomáhal tiež pri výbere a overovaní kľúčových ľudí a odborníkov do štruktúr strany. "Dokázal som zabezpečiť financie, pomohol som jemu osobne cez publikačnú činnosť, pomáhal som mu s niektorými dnes vplyvnými ľuďmi pri budovaní strany tak, aby mal nad stranou vždy kontrolu,“ tvrdí dnes Hanzel. Medzi ľudí, ktorí stáli pri prvopočiatkoch strany, zaradil okrem Fica ešte Fedora Flašíka, Františka Határa a Moniku Beňovú.

Voľby 2002: fiasko
Kým SDĽ prinieslo členstvo vo vláde chaos a začiatok úplného zániku, Fico sa opäť zaradil medzi najobľúbenejších politikov na scéne. "Zrovná všetkých so zemou. Len on je tá najväčšia hviezda, len on je ten najlepší. Sopliačisko,“ kritizoval Fica v roku 2002 poslanec HZDS Ján Cuper. Napriek sebavedomým cieľom a výborným preferenciám však líder Smeru nedokázal v roku 2002 presvedčiť dostatok voličov. Strana ostala pred bránami výkonnej moci s necelými 14 percentami ako tretia v poradí. Koalíciu opäť tvoril veľký Ficov oponent Mikuláš Dzurinda. "Vtedy to chápal ako totálnu prehru a chcel vážne skončiť v politike. Z dnešného pohľadu bolo vytvorenie koalície až po nutných reformách a už vo fungujúcej ekonomike pre Roberta Fica darom z nebies,“ dodáva Hanzel.

Ľavotočivý kurz
Smer, ktorý Fico zakladal ako stranu tretej cesty, naberal s rokmi čoraz viac ľavotočivý kurz. "Nebol by som rád, keby Smer niekto označoval ako socialistickú stranu,“ hovoril ešte v marci 2003. O dva mesiace neskôr už poskytol týždenníku Slovo rozhovor ako socialista Fico. Definitívny prelom nastal nasledujúci rok, keď Smer "zhltol“ tri ľavicové strany s mizivou podporou verejnosti - SDĽ, Sociálnodemokratickú alternatívu a Sociálnodemokratickú stranu Slovenska. V januári 2005 strany zanikli a Smer získal príponu "sociálna demokracia“. Fúzia priniesla Ficovi a Smeru okrem budovy na Gunduličovej ulici v Bratislave aj začlenenie do európskych štruktúr a medzinárodné uznanie v podobe členstva v Strane európskych socialistov.

Dlho očakávaný triumf prišiel konečne v roku 2006, keď Smer zúročil dlhodobo vysoké preferencie aj do volebného úspechu. Fico zaknihoval na čele jedinej ľavicovej strany na slovenskej scéne takmer 30 percent a odštartoval rokovania o vládnych partneroch. Po prekvapivom zostavení vlády so Slotovými nacionalistami a HZDS na čele s Vladimírom Mečiarom dobyl Úrad vlády a zasadol na premiérsku stoličku.

Prečítajte si aj:

Muž, ktorý je (takmer) všetko Muž, ktorý si nevšimol, že v roku 1989 by v jeho živote nastal nejaký zásadný prelom. Muž, ktorý v noci z tretieho na štvrtého novembra 1994 ako jediný zástupca opozície ostal sedieť v rokovacej sále Národnej rady počas tzv. noci dlhých nožov, keď vtedajšia vládna trojka HZDS-SNS-ZRS prevalcovala všetky princípy parlamentnej demokracie. Muž, ktorý tvrdil, že zostáva „celkom pochopiteľne členom SDĽ“, aby stranu vzápätí opustil a založil vlastnú stranu, ktorá nemala byť čierna ani biela – mala len chytať myši. Celý článok >>

Prečítajte si aj:

Ficova vláda znova? Sme za Píše sa rok 2010 a prezident SR Ivan Gašparovič poveril zostavením vlády tú istú osobu ako pred štyrmi rokmi – šéfa Smeru-SD Roberta Fica. Takýto scenár si želá väčšina Slovákov. Za predpokladu, že súčasný premiér opäť vyhrá voľby. Viac ako polovica respondentov exkluzívneho prieskumu agentúry Focus pre Hospodárske noviny uviedla, že Ficova vláda by „určite“ alebo „skôr“ mala pokračovať aj v budúcom volebnom období. „Keďže ľudia už klasicky v prieskumoch verejnej mienky vyjadrujú podporu Smeru, premiérovi Robertovi Ficovi, ale aj súčasnej vláde, nie je prekvapením, že by si vedeli predstaviť, aby táto vláda pokračovala aj ďalej,“ hovorí riaditeľ agentúry Focus Ivan Dianiška. To, že súčasnú vládu podporuje väčšina ľudí, si vysvetľuje najmä modelom paternalistického štátu. „Ľudia majú pocit, že niekto tam hore sa o nich stará, aj keď reálne kroky alebo zmeny, ktoré by pre nich táto vláda spravila, nemali ako pocítiť, a ani nepocítili. Stále je tu väčšina ľudí, ktorá trpí týmto pocitom.“    Celý článok >>

Prečítajte si aj:

Robert Fico. Muž, ktorý oslovil davy Počet hlasov 671 185, percentuálne 29,14, a 50 poslaneckých kresiel. To boli po voľbách 2006 magické čísla pre Roberta Fica a jeho stranu Smer-SD, vďaka ktorým dostal oprávnenie ujať sa vládneho kormidla. Dnes sú to presne dva roky, čo si vo večerných hodinách prevzal od prezidenta SR Ivana Gašparoviča vymenúvací dekrét. Vládu sa mu podarilo zostaviť rekordne rýchlo – za necelých sedemnásť dní sa jeho koaličnými partnermi stali ľudovci Vladimíra Mečiara a národniari Jána Slotu. Celý článok >>

Prečítajte si aj:

Vie počúvať názory iných Za. Podpredseda vlády a Smeru-SD Dušan Čaplovič Dobrý orchester má kvalitného dirigenta a dobrá vláda má kvalitného predsedu. Naša vláda je dobrá vláda a má kvalitného premiéra. Plnila si svoje úlohy z Programového vyhlásenia vlády SR v polčase svojho hodnotenia a nesporne to bolo zásluhou aj jej predsedu. Nemal ľahkú úlohu, napokon byť na čele vlády je náročná úloha, navyše, ak ide o koaličnú vládu. Práve v priebehu dvoch rokov dokázal umne dosahovať konsenzus. Celý článok >>

Prečítajte si aj:

Fico nie je silný premiér Proti. Exminister financií a podpredseda SDKÚ-DS Ivan Mikloš: Všetci analytici, politológovia a novinári sa zhodujú v tom, že Robert Fico je silný premiér. A sú na to pádne argumenty. Jeho pozícia v rebríčkoch popularity je bezkonkurenčná, jeho strana, ktorá je vnímaná ako naozaj „jeho“ strana, strana jedného muža, je vo vláde vysoko dominantná (11 kresiel zo 16). Jeho koaliční partneri sú v slabšej pozícii aj preto, že ich jedinou prioritou je zotrvanie vo vláde za každú cenu a pre niektorých iných potenciálnych partnerov sú neprijateľní. Opozícia v prieskumoch nedokáže konkurovať a musí riešiť aj svoje vlastné problémy. Ak si k tomu pripočítame veľmi hrmotnú, robustnú politiku, plnú silných gest a vyhlásení, je jasné, prečo a ako vzniká dojem, že Robert Fico je veľmi silný premiér.   Celý článok >>

Prečítajte si aj:

Slovenský premiér očami zahraničných politikov Hannes Swoboda europoslanec a podpredseda európskych socialistov Dôveryhodnosť Roberta Fica vyplýva z jeho schopnosti pochopiť cítenie a potreby ľudí a zaradiť ich do svojho politického programu. Snaží sa robiť populárnu politiku bez toho, aby bol príliš populistický. Pohybovať sa na tejto tenkej hranici je veľmi delikátna záležitosť, je to však veľkou výhodou. V celej Európe rastie tlak na politikov, pretože populisti často získavajú popularitu. Ten tlak je viditeľný mnohých krajinách – Taliansku, Rumunsku, Bulharsku... Aj pán Fico je pomerne úspešný v tom, ako využívať populizmus vo svoj prospech. V tom je napríklad rozdiel medzi Ficom a Slotom. Slota vždy potrebuje nejakú obeť, niekoho „zlého“, napríklad Maďarov, či uhorského kráľa. To Fico nepotrebuje, ale súčasne vysiela neformálne signály o rovnakom nacionalizme. Naďalej nie sme spokojní so zložením koalície a dúfame, že nabudúce budú pri zostavovaní vlády lepšie alternatívy. Sociálna politika Smeru spĺňa štandardy európskej úrovne. Práva homosexuálov, registrované partnerstvá a podobne nie sú základnou súčasťou programu ľavicovej strany. Slovensko je tradične katolícka krajina, má naďalej mnohé ekonomické problémy a je to otázka času, nemôžeme od niekoho očakávať, že všetky problémy vyrieši naraz. Hoci sme sa navzájom verejne kritizovali, osobne sme boli k sebe vždy úprimní a otvorení, čo je podľa mňa základom dobrého vzťahu. Myslím, že so všetkými svojimi protirečeniami nie je pán Fico ľahká osobnosť, ale myslím, že je pravou osobnosťou pre súčasné Slovensko, pretože vrátil na program dňa sociálne otázky, s cieľom opraviť príliš liberálne opatrenia predchádzajúcej vlády. Dúfam, že nabudúce to bude otázka menšín, najmä maďarskej, ktorej sa bude venovať viac pozornosti. V dlhšej perspektíve, 10-20 rokov uvidíme, že pán Fico urobil pre Slovensko dôležitý krok v tom, že dokázal skĺbiť proeurópsku politiku, dobrý ekonomický prístup a návrat ku sociálnym otázkam. Celý článok >>

Prečítajte si aj:

Ficovo myslenie? Kto nejde s nami, ide proti nám Český politológ Jiří Pehe Vnímam ho ako príslušníka novej generácie ľavicovo populistických politikov v Európe, ktorý umne využíva nálady v spoločnosti vo svoj prospech. Vnímam ho skôr cez skutky než cez prvý dojem. A z tohto odstupu ho nevidím ako veľké nebezpečenstvo pre demokraciu, hoci dôvody, prečo je vystavený kritike sú opodstatnené. Fico je to typický postkomunistický politik, ktorých je stredná Európa plná. Politik, ktorý získal politickú históriu ešte v minulom režime a táto generácia politikov, či už sú vľavo alebo vpravo tu bude strašiť ešte jednu generáciu. Majú spoločné črty – ja tomu hovorím bolševické myslenie. To znamená malú toleranciu k iným názorom. Má mentalitu triedneho boja – kto nejde s nami, ide proti nám a politický oponent tu nie je na to, aby sme ho počúvali, diskutovali s ním a hľadali konštruktívne riešenia, ale aby bol zničený. V tom sa však Fico nelíši od napríklad českých politikov. Fico ťaží z ekonomického rastu Slovenska, ktorý naštartovala bývalá vláda. Druhý dôvod jeho popularity je, že využíva tradičnú schopnosť populárnych postkomunistických politikov, že sa vie vyjadrovať jazykom ľudu. Politici populárni v tomto regióne dobre využívajú atavistické vášne, nacionalizmus a podobne. Fico má tú výhodu, že to nemusí robiť sám, špinavú prácu za neho urobia koaliční partneri. On z toho ťaží tým, že proti tomu nebojuje. Životnosť Fica a jemu podobných politikov popísal už starý zákon a Tomáš Garrigue Masaryk – potrvá dve generácie, kým sa zmení myslenie a mentalita spoločnosti, teda dva krát dvadsať rokov, kým sa podarí základné rysy bolševizmu vykoreniť.  Celý článok >>