Pôsobíte v diplomacii viac ako 20 rokov. Dokázali ste si predstaviť, odkedy sme vstúpili do Schengenu, že sa ešte niekedy znovu zatvoria hranice?
Úprimne, nie v takomto rozsahu. Aj Schengen a celý systém síce pozná situácie, keď sa obmedzia hranice a zavedú sa kontroly. Napríklad keď sú veľké športové podujatia, členské štáty majú oveľa väčšie právomoci obmedziť hranice. Toto však asi nečakal nikto. My sme si veľmi zvykli, že môžeme cestovať krížom-krážom, a teraz vidíme, ako to vyzerá, keď sa v nejakej oblasti Európa vypne. Je to vážny zásah.
Kedy sa budeme môcť znovu pohybovať voľne? Bude to tento rok alebo až budúci?
Rozumiem očakávaniam, že ľudia by chceli počuť dátum, ale prvým kritériom zostáva, že všetko závisí od epidemiologickej situácie v jednotlivých krajinách. Hovoríme to stále dokola. Ale aj zdravý rozum káže, že to nemôže byť založené na ničom inom. Bude to postupné a fázovité, nebude to „big bang“. Ťažko očakávať, že dobrá situácia v jednej krajine spôsobí domino efekt, ktorý otvorí celú Európu. To by bolo nezodpovedné. Najskôr sa budú zohľadňovať susediace krajiny. My sa budeme pozerať na Rakúšanov a Čechov a oni sa budú pozerať na nás.
Vy si osobne myslíte, že v prípade našich susedných krajín sa blíži čas otvorenia hraníc?
Blíži. Potvrdzuje sa nám pozitívny trend, pokiaľ ide o nové nákazy. Logicky musíme reagovať aj na očakávania občanov. Ľudia očakávajú to povestné svetlo na konci tunela. Blížime sa k tomu momentu, ak sa situácia dramaticky nezmení.
Premiér Igor Matovič vraví, že napríklad s Českom sa budú otvárať hranice, keď budú na tom tak dobre ako my. Čo to znamená?
Je tam ten kĺzavý medián, teda referenčná hodnota, ktorá sa musí potvrdiť v nejakom období. Ak riziko nákazy nebude vyššie než na Slovensku, tak logika káže otvoriť. Samozrejme, nebude to úplne bez limitov. Aj keď sa hranice otvoria, naďalej to bude s rúškami, so sociálnym odstupom a s hygienickými štandardmi. Pred mesiacom a pol sme však boli v úplne inej situácii. Keď som prichá...
Zostáva vám 85% na dočítanie.