Chcú vymeniť 72 prednostov okresných úradov. OĽaNO tak robí bez transparentného výberového konania. Je väčší problém to, že ich idú vymeniť, alebo že je to netransparentné?
Z môjho pohľadu je to zásadný problém. Z makroekonomického hľadiska sa to týka aj takých vecí, ako je rast hrubého domáceho produktu alebo znižovanie chudoby. To, že sme politizáciu povýšili na úplný princíp, že po voľbách pristupujeme k takýmto výmenám, je akoby sme si sami pod sebou pílili konár. Vo vzťahu k štátnym úradníkom robíme veľmi zlú personálnu politiku.

​Doplácame na to. Ak z toho niekto profituje, sú to politici. Občan z toho nič nemá, len škodu. Je to aj o tom, ako sa správame k ľuďom. Keď im dáme istotu len na štyri roky, teda na čas vlády, a ani to nie vždy, tak potom na tieto stoličky nepríde niekto, kto to so svojou kariérou myslí vážne.

Čiže tam nie sú ľudia, ktorí majú dlhodobé vízie a vedia, ako úrad posunúť vpred?
Nie, ale nemajú ani ambíciu. Tí, ktorí sa hlásia alebo dostávajú na tieto pozície, ani takúto ambíciu nemôžu mať. Vychádzajú z toho, že to je veľmi krátky čas limitovaný volebným obdobím. Povedia si, že sa aspoň doučia jazyk, budú cestovať vďaka služobným cestám a už po dvoch rokoch rozmýšľajú, čo ďalej – lebo sa im obdobie končí.

Robili to všetky vlády. Aj OĽaNO chce vymeniť ľudí, ktorí sú zaviazaní minulej vláde. Ako z tohto začarovaného kruhu von?
Nedá sa to vyriešiť jednoducho. Chce to ucelenú koncepciu. Dokonca by som povedal, že ten problém je zrelý na reformu. Princíp: vyhrali sme voľby, úrady sú naše, sa musí skončiť. Úrady nie sú politické trafiky a miesta, kde sa nič nerobí. Tam sa produkujú služby občanom. Nie je žiadny dôvod, aby sa miesta obsadzovali tradične, teda že tam musí byť „náš človek“ a to stačí.

Argument OĽaNO a aj Michala Šipoša, ktorý je predsedom poslaneckého ...