Z akých ľudí sa regrutujú pravicovo a ľavicovo extrémistické skupiny?
Niečo také existovalo vždy, len to malo iné nálepky. Vždy ide o istú nezakotvenosť alebo frustrácie a deprivácie mladých ľudí, ktorí nie sú nikde zaradení alebo disponujú nejakými komplexmi. Historicky organizátori vždy udierajú na túto strunu a mladých ľudí scelia pod zámienkou -- nie, vy nie ste hodní komplexu, vy ste, naopak, vynikajúci -- ale za to, že sa tá vaša vynikajúcosť nerealizuje, môžu tí a tí. Proste to hľadanie nepriateľa je ako riešenie vlastného komplexu a vlastnej nedostatočnosti.
Prečo majú tieto extrémistické zoskupenia sklony k agresivite?
Je to skôr otázka pre psychológa, ale z toho sociálneho hľadiska sa mi zdá, že sa tam spája tlenie toho komplexu. Vždy je nejaká prešmyčka od komplexu k agresivite voči tomu, o kom sa domnievam, že je zodpovedný za moju nedostatočnosť, nemohúcnosť, nedostatočnú satisfakciu.
Zdá sa, akoby sa počet agresívnych prejavov znásobil. Môže to súvisieť aj s politickou situáciou na Slovensku?
Určite. Zatiaľ sme povedali len "B", a to je individuálna psychologická rovina -- prečo sa tí mladí ľudia zoskupujú. Dôležitejšie je poukázať na to, prečo ich niekto nejakým spôsobom organizuje. Naozaj si myslím, že to sú len tí pešiaci, ktorých vidíme na scéne. Za tým je možno oveľa väčšia politická hrozba, alebo oveľa väčšia hrozba organizovanosti, o ktorej aktéroch možno len tušíme, kto všetko za tým môže byť.
Radikalizácia postupuje v celej Európe. V niektorých krajinách sa pomerne extrémistické stany dostali aj do vlády. Je to celoeurópsky trend?
Obávam sa, že tu je nejaká hrozba, ktorá, samozrejme, nie je samovoľná. Možno je aj zbytočné nazývať ju neofašizmom alebo extrémizmom, je to jednoducho obroda fašizmu, za ktorou stojí nejaká silná štruktúra. Je to cielená provokácia a cielený výstup voči rôznym skupinám -- boli to Židia, Rómovia, Afričania, homosexuáli. Myslím si, že je to cielený a kontinuálny proces.