Po vyše dvoch mesiacoch mimo Európy sa v polovici mája vraciate domov na Slovensko. V duchu ste už zmierený s tým, že minimálne týždeň strávite v štátnej karanténe.

Tých sedem nocí napokon nie je takých zlých. Relatívne slušná strava za 13 eur denne, ochotný personál, celá bunka na bratislavskom internáte je k dispozícii iba pre vás. A v okamihu, keď prídu výsledky, že nie ste nakazený novým koronavírusom, vás púšťajú dokončiť karanténu domov.

Prekvapenie vás čaká o necelé dva mesiace neskôr, keď vám od ministerstva vnútra príde faktúra na 104 eur. Nejako vám to nesedí – na stránkach rezortu sa predsa jasne píše, že za spomínaných 13 eur na deň dostanete raňajky, obed aj večeru. Vy však s údivom zisťujete, že vám naúčtovali aj také dni, keď ste v karanténe vôbec žiadne jedlo nedostali. Za nedodanú stravu máte ministerstvu zaplatiť viac ako 20 eur.

Ako je vôbec možné, že rezort vnútra vystavuje faktúry za stravu, ktorú ste nedostali? Kto je za túto situáciu zodpovedný a u koho končia peniaze za neposkytnuté služby a tovary, ktoré ministerstvo vyfakturovalo repatriantom?

Prekvapenie na faktúre
Hneď na úvod treba poznamenať, že tento článok nie je namierený voči samotnej štátnej karanténe. Prevažná väčšina repatriantov, s ktorými som sa v pondelok 11. mája po príchode na štátnu hranicu Petržalka – Berg stretol a rozprával, chápala, že sa tomu jednoducho nevyhneme. Vedeli sme, do čoho ideme, aj to, že v karanténe strávime prinajmenšom týždeň a za poskytnuté tri jedlá zaplatíme denne 13 eur.

Na Vysokoškolský internát Družba na bratislavskom brehu Dunaja sme dorazili po ôsmej hodine večer. Opatrovateľky z Rakúska, ktoré na odvoz z Bergu do karantény čakali päť hodín, už...