Prečo ste nechali v učebniciach prepísať maďarské názvy slovenskými?
Je to podľa zákona, ktorý platí viac ako desať rokov. Kartografické názvy musia byť jednoznačné, veď by sa žiaci nikdy nedozvedeli, že Žilina je Žilina. Na mape je všetko podľa normy, čiarky, šípky, písmo, takže aj názvy musia byť v súlade s normou. Druhou vecou je opis mapy v texte. Keď opisujete mapku a napíšete Zsolna, tak ju na mape nenájdete, lebo tam je uvedená Žilina. Alebo napríklad pomenovanie po historických osobnostiach. Ako by sa malo preložiť Hviezdoslavovo či Hurbanovo? Samozrejme, že ak má obec historický názov v jazyku národnostnej menšiny, tak môže byť text uvedený v zátvorke.
A čo škrtenie rozpočtu Univerzite J. Selyeho v Komárne?
Komárňanská univerzita má rovnaký normatív ako ostatné univerzity. Podľa štatútu to nie je maďarská škola, ale slovenská, ktorá má vyučovací jazyk slovenský, anglický a maďarský. Že učí iba po maďarsky, to je podľa mňa nevýhoda tej školy - neviem, prečo tam nechodia slovenské deti. Problém je, že minulé vlády jej vždy prihodili niečo navyše. Škola si to dala do prevádzkových nákladov vrátane miezd, takže je v súčasnosti zle nastavená. Prečo by mala mať výsadné postavenie? Platia pre ňu tie isté pravidlá. Nech súťaží, nech žiada o granty, nech má profesorov. Dotáciu má rovnakú ako minulý rok, zvýšenú o valorizáciu platov. Ak by sme im pridali, tak to odmietnu rektori ostatných vysokých škôl.
Prednedávnom ste sa vrátili zo služobnej cesty po USA. Inšpirovali ste sa ich školským systémom?
Súkromné, štátne a komunálne vysoké školy dostávajú v USA zhruba 40 percent financií z federálnych grantov, ďalších 15 až 20 majú z iných grantov a projektov, súkromných, štátnych. Nikto nemá zo školného a darov viac ako 20 percent, väčšinu prostriedkov musia školy získať v súťaži o grant. Naše školy majú jednoduchší systém. Prijmú žiaka a my im na toho žiaka automaticky pošleme normatív. V Amerike si každú korunu musí škola získať sama, súťaživosť je teda oveľa silnejšia.
Čo teda chcete zmeniť?
Jednoznačne zaviesť vyššiu súťaživosť. Plánujeme zvyšovať podiel normatívu v prospech vedy a výskumu. Dnes je ten pomer 80 : 20 v prospech pedagogiky. Budúci akademický rok znížime tento podiel na 70 : 30 a osobne navrhnem na rok 2009/2010 pomer 60 : 40. Čiže 60 percent na pedagogiku a 40 percent na vedu a výskum. Peniaze na vedu a výskum by sme chceli dávať grantovým spôsobom, aby sme školy donútili k súťaživosti. Čiže, školy budú musieť o peniaze bojovať, nedostanú ich automaticky, ako je to dnes. Aj tých 60 percent na pedagogiku odstupňujeme podľa kvality školy. Univerzita by mala vyšší normatív ako vysoká škola, a tá by mala vyšší normatív ako odborná vysoká škola.
Ministerstvo školstva zaviedlo limity na výšku školného za externé štúdium. Nastavili ste ich podľa náročnosti štúdia. Školy sa však riadia záujmom študentov o študijný program - a tak výška školného vôbec nekopíruje nastavené stropy...
Tie limity sú len na prechodné obdobie. Zo začiatku musíme stanoviť určité mantinely, potom uvidíme. Možno za dva, za tri, za päť rokov tie limity zruším.
Čo bude so študentmi, ktorí nastúpili alebo nastúpia na magisterské alebo doktorandské štúdium na univerzitu, ktorá sa po komplexnej akreditácii prepadne medzi odborné vysoké školy a bude môcť ponúkať len bakalárske programy?
To bude problém. Zrejme doštudujú ako začali.
Teda nebudete presúvať študentov na iné školy?
Nie. To nemá význam. Stáva sa aj teraz, že garant odíde na inú školu, ale tí študenti doštudujú. Inak, podľa prieskumov si naši študenti nevážia, z ktorej školy sú a aký majú titul, takže to chceme zaviesť, aby si to vážili. Titul bakalára bude mať rovnakú platnosť na odbornej vysokej škole aj univerzite - nemá váhu to, že škola nemá meno. Hodnota titulu na Harvarde je však oveľa vyššia ako rovnaký titul na inej vysokej škole. To chceme aj my zaviesť.
Čo so študentmi, ktorí musia platiť za prekročenie štandardnej dĺžky štúdia, hoci v čase, keď sa prihlásili na štúdium, nemohli vedieť, že to bude penalizované?
Toto pravidlo platí od roku 2002, len nefungoval register študentov vysokých škôl, takže školy o týchto študentoch nevedeli. Niektoré školy to vyberajú štyri roky a nie sú s tým žiadne problémy.
Sú však aj takí, ktorí začali študovať pred rokom 2002...
Ak by aj takí boli, školy môžu školné individuálne odpustiť. Ale väčšina nastúpila na školu v období, keď už tento zákon platil.
Iní študenti chceli vyštudovať päťročný program, ktorý sa však členil na 3-ročný bakalársky a 2-ročný magisterský. Po zavedení novely musia zaplatiť za tú druhú časť, pretože sa im už počíta ako ďalšie štúdium... To nie je spravodlivé.
Sám som bol predsedom prijímacej komisie. Každý bol prijatý na bakalárske štúdium a nik nevedel povedať, či bude určite pokračovať v magisterskom štúdiu a či bude po troch rokoch študovať na rovnakej škole.
Ako pokračuje rezort s prípravou na Monitor 9 a externé maturity, ktoré vlani sprevádzali škandály s únikom testov?
Každý mesiac kontrolujeme priebeh prác. Monitor 9 meníme na meranie kompetencií a menej dáme na rozsah vedomostí. Monitor bude pozostávať zo zhruba hodinu a pol trvajúceho kompetenčného testu a druhú hodinu a pol bude klasický znalostný test. Na tlačivá sme pridali bezpečnostné prvky, napríklad vodotlač. Keď sa nájde test, tak budeme vedieť odkiaľ je - z ktorej školy, z ktorej triedy. Je to aj o hodnotách. Vo Fínsku robia tiež podobné testovanie a nikto sa doposiaľ nepokúsil ukradnúť či zverejniť témy.
Externé maturity?
Novinkou je, že slovenský jazyk bude povinný. Skúšky z vybraných cudzích jazykov už pôjdu on-line. Vybrali sme štyri cudzie jazyky - španielčinu, taliančinu, ruštinu a francúzštinu, v ďalších rokoch budeme pridávať ďalšie predmety. Školák si sadne k počítaču, bude mať svoj individuálny kód, otvorí test, zobrazia sa mu otázky. Bude mať hodinu alebo dve na naťukanie odpovedí do počítača. Po uplynutí času sa test zavrie a centrálne sa vyhodnotí. Odpadne príprava a distribúcia tlačív. O 3 - 4 roky budú externé maturity aj monitor iba tak. To zatiaľ nemá žiadny štát v Európe.