Krátko po tom, ako ministerka kultúry Natália Milanová z OĽaNO nastúpila do úradu, ohlásila svoju ambíciu obsadzovať dôležité vedúce posty férovo, odborne, transparentne a za účasti verejnosti.

„Už v programovom vyhlásení vlády sme sa zaviazali vyberať tých najlepších kandidátov na riadiace pozície. Dnešným dňom plníme tento sľub a predstavujeme verejnosti novú smernicu ministerstva kultúry k výberovým konaniam. Týmto sa éra 'našich' ľudí sa končí,“ oznámila v septembri 2020.

Nové pravidlá boli skutočne krokom vpred. Dokument okrem iného ustanovil, že v jednotlivých konaniach vznikne výberová komisia zložená z nominantov rezortu, ale aj z externého prostredia a zo zástupcov dotknutej inštitúcie.

​Tento sedemčlenný orgán hodnotí uchádzačov a na konci podľa bodového skóre určí ich poradie. Tak je vždy jasné, kto v procese obstál najlepšie, pričom ministerka musí rozhodnutie komisie rešpektovať. Malo to tak byť.

Rozdielne pravidlá

Smernica počas roka prechádzala malými zmenami, v septembri minulého roka však rezort ohlásil novinky. Okrem dokumentu pre výberové konania vznikol aj ďalší materiál, ktorý upravuje priebeh verejných vypočutí.

Tam už má odborná skupina menej kompetencií a výsledok viac záleží na samotnej ministerke.

Touto novou smernicou sa riadia inštitúcie podliehajúce osobitnému predpisu ako napríklad zákonu o divadelnej a hudobnej činnosti, Slovenskom národnom divadle či pamiatkovom fonde, čiže mnohé kultúrne stánky.

Verejné vypočutie zatiaľ podstúpili adepti na post riaditeľa Slovenskej filharmónie či Umeleckého súboru Lúčnica.

​A čaká to aj Pamiatkový úrad. Práve obsadenie postu jeho šéfa je dlhodobým problémom. Najskôr bolo vypísané výberové konanie, teraz už platí, že sa rezort bude riadiť pravidlami pre verejné vypočutie.

Zatiaľ to však celé stojí a kľúčová inštitúcia na ochranu pamiatok funguje už rok s dočasným vedením.

Pri verejnom vypočutí už na rozdiel od výberového konania nevzniká komisia, ale len poradný orgán.

Vo viacerých smeroch sa síce riadi podobnými pravidlami, no už nedochádza k bodovaniu uchádzačov a na konci dostane ministerka do rúk len zoznam odporúčaných adeptov v abecednom poradí, z ktorých ona vyberie víťaza.

​„V prípade verejného vypočutia má komisia len poradnú úlohu a verejnosť nepozná bodové hodnotenie kandidátov,“ uviedol pre HN finančný manažér Transparency International Slovakia Róbert Pakan.

Zastierací manéver

Podľa neho to uberá na kvalite procesu.

„Verejnosť môže nadobúdať pocit, že ide len o zastierací manéver a ministerka kultúry aj tak rozhoduje priamou voľbou z prihlásených kandidátov a kandidátok,“ dodáva s tým, že občan tak nevie odkontrolovať, či sú odporúčania poradného orgánu v súlade s Milanovej voľbou.

Doplnil však, že výberové konanie spojené s verejným vypočutím je inak dobrý nástroj.

Rezort v tomto postupe problém nevidí.

​„Pripravením smernice k procesu verejného vypočutia ministerstvo kultúry stransparentňuje celý proces a aj samotný výber,“ reagovala hovorkyňa rezortu Zuzana Viciaňová s tým, že ľudia môžu vidieť prezentácie koncepcií uchádzačov aj diskusiu s odborníkmi z poradného orgánu.

V minulosti pritom rezort kritizoval, že pri konaniach, ktoré nastavili Milanovej predchodcovia, verejnosť nemala prístup k viacerým informáciám.

Rôzne zákony

Prečo sa v niektorých prípadoch rezort riadi rozhodnutím výberovej komisie, no pri kultúrnych stánkoch dáva väčšie právomoci samotnej Milanovej, jasne nedefinoval.

„Jednotlivé inštitúcie ministerstva kultúry spadajú pod rôzne zákony a tie definujú rozdielne spôsoby voľby riaditeľa alebo riaditeľky,“ povedala Viciaňová a pripomenula, že napríklad v prípade zákona o Pamiatkovom úrade ho volí šéfka rezortu na priamo.

​Milanová má zo zákona právomoc vybrať sama šéfa nielen pamiatkarom, ale napríklad aj Slovenskému národnému divadlu. Jeho riaditeľa podľa príslušnej legislatívy vymenúva na základe výberového konania alebo výberu uskutočneného priamym oslovením a má kompetenciu ho aj odvolať.

Faktom tak je, že ministerka robí vypočutia aj tam, kde by nemusela, no oproti pravidlám, ktoré nastolila krátko po príchode na úrad, ide, aj s ohľadom na výhrady Transparency International, o malý krok späť.

​„Je dôležité si najskôr uvedomiť, že za výber štatutárneho zástupcu inštitúcie zriaďovanej ministerstvom kultúry je v závere zodpovedná ministerka, je to jej právomoc, za ktorú nesie politickú a inú – morálnu, etickú – zodpovednosť,“ uzavrel Pakan.