Prezidentka Zuzana Čaputová vetuje novelu zákona o prokuratúre, ktorou sa má meniť spôsob výberu generálneho i špeciálneho prokurátora.

Sporné body o odvolávaní

Hlava štátu vrátila novelu na prerokovanie parlamentu. Je presvedčená, že niektoré časti sú protiústavné. Napríklad tie, ktoré hovoria o odvolávaní generálneho a špeciálneho prokurátora.

Ak parlament prelomí veto, Čaputová sa obráti na Ústavný súd. 

Prezidentka vetovala aj zákony o elektronických komunikáciách a komisárovi pre deti.

O funkciu šéfa Generálnej prokuratúry sa podľa zákona mohli uchádzať aj kandidáti, ktorí nie sú prokurátormi. Tento bod novely prezidentka nenamietala. 

Parlament by mohol po novom podať návrh na odvolanie šéfa Generálnej prokuratúry i špeciálneho prokurátora aj v prípade, ak prestane svoju funkciu vykonávať riadne, čestne, nezávisle alebo nestranne.

Hlava štátu by si pred rozhodnutím o odvolaní generálneho prokurátora mohla vyžiadať stanovisko rady prokurátorov, ktoré by mala predložiť do siedmich dní.

​

Vetovanie zákona o komisárovi pre deti

Prezidentka nepodpísala ani novelu o dôvodoch odvolávania komisárov pre deti.

Novela, ktorá by umožňovala podať návrh na odvolanie komisárov aj v prípade, ak by ich konanie vzbudzovalo dôvodné pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti pri výkone funkcie, podľa slov hlavy štátu nemala prejsť Národnou radou v skrátenom legislatívnom konaní.

"Nenaplnili sa dôvody na skrátené legislatívne konanie," komentovala Čaputová.

Doplnila, že vníma potrebu rozširovať dôvody na odvolanie takýchto komisárov, ale novela potrebuje odstrániť nedostatky v právnej úprave.

Veto pri zákone o elektronických komunikáciách

Čaputová tiež nepodpísala novelu zákona o elektronických komunikáciách, pretože legislatíva podľa nej nie je dostatočne určitá a špecifická, má tiež pochybnosti o jej vykonateľnosti.

Novela zákona mala umožniť Úradu verejného zdravotníctva získavať od operátorov telefónne čísla ľudí, ktorí sa nachádzali v "červených" krajinách.

Hlava štátu pripomenula, že Ústavný súd v májovom uznesení, ktorý sa týkal podobnej legislatívy, pozastavil účinnosť zákona a stanovil kritériá, ktoré má tento typ právnej úpravy spĺňať.

Takáto právna úprava môže podľa nej potenciálne zasiahnuť do práva na súkromie, pretože sa má disponovať s dátami osobnej povahy. "Ústavný súd teda stanovil istý test ústavnosti v tomto uznesení. Z môjho hľadiska nová právna úprava nie je dostatočne určitá," uviedla s tým, že vidí otázniky aj nad vykonateľnosťou tejto právnej úpravy.