Už dopoludnia dorazil transport so sochou na hranice v Kútoch. "Ja sa prebijem, lebo sa prebiť chcem," citátom samotného Štefánika ho vítal predseda Spoločnosti Milana Rastislava Štefánika Ján Tatara. Na hraniciach okrem autorov opätovného oživenia sochy nechýbalo ani zopár zvedavých občanov a novinári. "Je to mimoriadne skvelý pocit, lebo prvá časť našej idey sa splnila. Samozrejme, človek ma vždy dobrý pocit, keď dokončí prácu na čas a dobre," povedal predseda Nadácie Milana Rastislava Štefánika Ján Fusko.
Dovezením sochy sa však celý proces ani zďaleka nekončí - nasledovať bude vybudovanie podstavca a pylónu, ktorý bude mať 27 metrov. Ten bude obložený travertínom a na vrchu bude osadená socha leva - symbolu Československa, o ktorého vznik sa Štefánik veľkou mierou zaslúžil. Leva sem premiestnia z pamätníka, ktorý dnes stojí pred budovou Slovenského národného múzea. Odhalenie kompletného diela je naplánované na 4. mája 2009 pred Slovenským národným divadlom. Cena samotného pamätníka sa vyšplhá na 30 miliónov korún, samotná socha stála osem miliónov - financovaná je zo štátnych aj súkromných zdrojov.
Skladali ho ako puzzle
Podľa Fuska je Štefánik najväčšou sochou v strednej Európe. Pracovníci zlievarne museli sochu rozdeliť na 26 častí, aby sa jednotlivé dielce zmestili do pecí. Pracovalo na nej šesť ľudí celých dvanásť mesiacov pod vedením Jána Janda, ktorý v zlievarni pracuje vyše tridsať rokov. "Som rád, že som sa toho dožil, lebo v umeleckej zlievarni som najstarší," povedal pre HN s tým, že sochu robili s veľkým rešpektom vzhľadom na jej význam a rozmery. "Bola to pre nás prestížna zákazka." Najťažšou úlohou bolo podľa neho skladanie Štefánika. Dvadsaťšesť častí museli zvárať zvonku, ale aj zvnútra. Do útrob sochy sa dostávali cez hlavu, ktorú vo finálnej časti zakryla prilba. Socha má spevnené dolné časti nôh, aby na päťmetrovom podstavci vedela odolať aj vetru s rýchlosťou 180 kilometrov za hodinu.
Monument pred divadlom?
Zrod sochy spustil niekoľko diskusii. Napríklad o tom, či dielo, ktoré bolo vytvorené podľa pôvodnej sochy z roku 1938, bude ešte stále "Kafka". Štefánik totiž na námestí Ľudovíta Štúra v Bratislave stál už pred sedemdesiatimi rokmi. Autorom prvej sochy bol známy sochár Bohumil Kafka. "Pôvodná socha bola 75 centimetrov vysoká a táto má symbolicky sedem a pol metra. Aj preto sa mnohí obávali, že to už nebude rukopis Kafku," hovorí Tatara. Ďalšie diskusie vyvolalo miesto umiestnenia pamätníka. V hre sú dve - prvé je v plánovanej pešej zóne Pribinova pri SND, kde stojí už štyri roky základný kameň, a druhé na vstupe do pešej zóny pred budovou ministerstva vnútra. Spoločnosť Miroslava Rastislava Štefánika bojuje za pôvodné miesto so základným kameňom. "Dúfajme, že to miesto pred divadlom mu ostane, lebo to mu patrí. Aj keď sú ešte stále diskusie okolo toho, veríme, že v konečnej miere to magistrát Bratislavy povolí."
Náklad ako náklad
Socha do Bratislavy dorazila bez komplikácií. "Cesta bola super. Museli sme dávať pozor, lebo socha je prikrytá len plachtou," povedal nám jeden z vodičov nákladného auta. Na otázku, či si uvedomujú, že do svojej vlasti vezú symbol slovenského národa, odpovedali vodiči s úsmevom: "Náklad ako náklad, každý náklad musíme doviezť v poriadku." Napokon však priznali, že vedia, aký významný "kus histórie" vezú na Slovensko. Štefánik si ešte rok "oddýchne" v sklade stavebnej firmy Doprastav. Sochu odhalia pri príležitosti 90. výročia jeho tragickej smrti - pri návrate do oslobodenej vlasti v roku 1919 jeho lietadlo vo Vajnoroch havarovalo.