"Prečo by Slovensko malo prijať zákon, ktorý vyzerá ako zbierka všetkých reštriktívnych opatrení z celého sveta," vyhlásil Haraszti po stretnutí. Štátny tajomník rezortu kultúry Ivan Sečík zákon naďalej obhajuje. "Sme pripravení v rámci druhého čítania všetky relevantné odporúčania zohľadniť a prípadne zapracovať." Haraszti upozorňuje, že ak by ho poslanci schválili, Slovensko poruší medzinárodné záväzky. "Pozorne som počúval argumenty, ale neviedli k tomu, aby som zmenil názor na kritizované časti zákona."

Rokovania začali
Haraszti kritizoval najmä právomoc ministerstva kultúry posudzovať obsah uverejnených článkov a v prípade výhrad trestať vydavateľov.

"Chápem "šľachetný" zámer, aby minister dostal takéto právomoci," komentoval návrh. Podľa predstaviteľa OBSE je v zákone duplicitne právo na odpoveď a právo na opravu. Požiadal ministra, aby problém odstránil. V opačnom prípade by to mohlo spustiť lavínu, že vydavatelia by museli uverejňovať množstvo článkov a odpovedí.

Maďarič tvrdí, že sporné časti môže poslanci zmeniť v druhom čítaní. V podobnom duchu sa pre HN vyjadril poslanec ĽS-HZDS Milan Urbáni. "Počkáme si na pripomienky, potom zvážime, aké ústupky sa dajú v zákone urobiť."

Hlasovanie dnes
Pôvodne mal parlament o tlačovom zákone hlasovať už včera. Aj kvôli Maďaričovmu rokovaniu Harasztim to však poslanci nestihli. Minister totiž chcel využiť možnosť vystúpiť do búrlivej diskusii. Nakoniec tak spravil po stretnutí s predstaviteľom OBSE. Miesto obhajoby zákona sa zameral na kritiku opozície a médií. Všetky výhrady sú podľa neho neoprávnené, je to vraj len kampaň a masírovanie mozgov. "Opozícia nehovorila o tlačovom zákone, len politizovala." Kritika neobišla ani šéfku Slovenského syndikátu novinárov Zuzanu Krútku. Tá sa podľa Maďariča "otočila" vo svojich názoroch. Kým predtým podľa neho s vládnym návrhom súhlasila, po prejavoch opozície ho začala kritizovať aj ona.

Šéf opozičnej SMK Pál Csáky je po včerajšku spokojný. "Hovorili sme, že predseda vlády si nemá záujem nás vypočuť. Dnes sa situácia zmenila. Nemal záujem s nami rokovať, v stredu však rokovania začali. Rovnako tvrdili, že ich OBSE nezaujíma, teraz to vyzerá inak." Predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda zdôraznil, že opozícia neustúpi zo svojich požiadaviek, ktorými podmieňuje podporu Lisabonskej zmluve. "Politika premiéra Roberta Fica naberala a naberá stále viac črty diktatúry." Vyzval premiéra, aby sa s opozíciou snažil dohodnúť. "Pán predseda vlády má na to, aby pochopil, že nechceme mu robiť ani prieky, ani vytĺkať niečo pre seba, že nám ide o vec samotnú." Predseda vraví o podozrení, že vládna koalícia sa nechce s opozíciou dohodnúť na kompromisnom návrhu tlačového zákona.

Haraszti nahral opozícii
Opozícia po zverejnení zákona začala kričať, aby ho vláda stiahla z rokovania parlamentu. Šéf kultúry tak neurobil. Opoziční poslanci vytasili v rozprave pozmeňujúce návrhy, na ktorých trvajú. Žiadajú nielen zmenu formulácií, ale aj vypustenie celých paragrafov. Podľa poslanca KDH Pavla Minárika nemá v zákone čo robiť takto naformulované právo na odpoveď. Vedel by si ho tam predstaviť iba, ak by bolo "pod kritériom pravdy". To znamená, že dotknutá osoba má právo odpovedať v novinách, ak o nej nebola napísaná pravda. "V takom prípade je to už ale právo na opravu, takže právo na odpoveď tam nemá vôbec čo robiť." SDKÚ-DS zas pripúšťa existenciu inštitútu práva na odpoveď. Nepáči sa im ale to, že je príliš nejednoznačne zadefinované. Právo na odpoveď by sa podľa poslanca SDKÚ-DS Tomáša Galbavého malo uplatňovať len v prípade, ak boli zverejnené nepravdivé alebo pravdu skresľujúce informácie. Ďalej tvrdí, že musí byť presnejšie definovaný aj obsah a rozsah odpovede. "Môže to byť reakcia len na skutkové tvrdenia, pri ktorých sa osoba cíti dotknutá, a nie na celý článok. Odpoveď tiež nesmie obsahovať názory, myšlienky a úsudky dotknutej osoby."

Trest za politický názor
SDKÚ-DS presadzuje rovnako ako OBSE, aby bola zo zákona vypustená pasáž o možnostiach trestania ministerstvom nielen za propagáciu vojny, užívania drog a iných spoločensky závažných deliktov, ale aj za politické presvedčenie. Galbavý varuje, že podľa navrhovaného zákona bude môcť ministerstvo trestať za články až dva roky staré. "Zmení sa vláda po voľbách a vydavatelia sa budú obávať, za čo všetko môžu byť za nového režimu potrestaný." Navyše, podľa Galbavého je problémom, že za obsah odpovedí zodpovedá vydavateľ. V zákone totiž nie je presne špecifikované, že zodpovednosť vydavateľa pri odpovediach dotknutých osôb neplatí.

Spor o pokuty
Minárikovi sa tiež nepozdáva trestanie ministerstvom. "Sankcie udeľujúci orgán treba vymeniť za niečo nezávislé, najlepšie súdy." Obaja odmietajú argumenty ministra kultúry Mareka Maďariča (Smer-SD), ktorý upozornil na to, že už minulá vláda zaviedla do zákona možnosť ministerstva uložiť novinám pokutu až do výšky dva milióny korún. Maďarič pritom vo svojom návrhu zákona stanovil maximálnu hranicu na 200- tisíc korún. Minárik aj Galbavý vyhlásili, že tento krok minulej vlády nepovažovali za šťastný. "Je to iracionálna argumentácia. Nevracajme sa k niečomu, čo bolo nesprávne."