Je odborníčkou na experimentálnu teóriu hier v ekonómii. Experimentuje s ľuďmi v laboratóriách aj na internete a napriek množstvu úspešných publikácií považuje za svoj najväčší úspech skĺbenie náročnej kariéry a rodiny. "Moja práca ma baví najmä preto, že sa vo výskume venujem otázkam, ktoré zaujali mňa, bez ohľadu na to, či sú momentálne v móde - keďže ako všade inde, aj vo vede sú trendy,“ hovorí 37-ročná úspešná slovenská ekonómka na univerzite v holandskom Nijmegene Jana Výrašteková.
Z laboratória do laboratória
K svojej životnej dráhe experimentálnej ekonómky sa dostala viac-menej náhodou. "V živote som nemala ambície robiť ekonómiu,“ priznáva sa Výrašteková. Pôvodne totiž vyštudovala biofyziku a chemickú fyziku na "matfyze“ Univerzity Komenského v Bratislave. "V tom čase ešte ekonómia na Slovensku prakticky neexistovala, bola som v prvom ročníku na "matfyze“, keď sa veci prevalili a zmenil sa režim,“ spomína Výrašteková.
Hneď po skončení štúdia ju prijali na postgraduálne štúdium a jej budúca dráha sa zdala byť pevne zviazaná s fyzikou. "Nebola to však celkom moja káva. U nás na oddelení sa robila hlavne experimentálna veda, robiť v laboratóriu mi veľmi nesedelo,“ hovorí Výrašteková.
V tom čase otvárala svoje brány Academia Istropolitana Nova. "Ja som tu začala študovať ako hoby, len aby som zistila, čo je vlastne tá ekonómia zač,“ spomína Výrašteková. Úroveň štúdia bola podľa nej vyššia ako na ekonomickej univerzite, prednášali tu zahraniční lektori a celý program prebiehal v angličtine. Problémom však bola akreditácia a za štúdium preto Výrašteková nedostala žiadny titul. Práve tu sa však zoznámila s experimentálnou ekonómiou, ktorá sa jej stala osudnou. "Netušila som, že aj v ekonómii sa používajú exaktné metódy, že je tam matematika. Táto veda ma chytila, až keď mi dal jeden profesor prečítať článok o experimentálnej ekonómii. Je životnou iróniou, ako som sa chcela vyhnúť experimentálnej biofyzike a ako ma experimentálna ekonómia nadchla a prepadla som jej,“ hovorí s úsmevom Výrašteková.
Experimenty na internete
Túžba pokračovať v štúdiu ekonómie ju zaviala najskôr do Viedne, na Inštitút pre vyššie vzdelávanie, a nakoniec do holandského Tilburgu, kde úspešne dokončila doktorát. Získala grant na najbližšie tri roky výskumu a začala sa venovať najmä experimentálnej teórii hier. "V mojom výskume analyzujem, ako sa ľudia rozhodujú v ekonomických situáciách a ako nám tieto poznatky môžu pomôcť zdokonaliť ekonomické inštitúcie,“ vysvetľuje Výrašteková.
K tomu sa používajú vedecké experimenty v laboratóriách, niekedy sa však použije aj netradičnejšie prostredie, ako napríklad internet. "Keď sa tu v Holandsku naposledy menil zákon o zdravotnom poistení, zbierali sme informácie od ľudí nielen čo sa týka ich rozhodnutí o poistení, ale aj ako sa správajú v rizikových situáciách. Čiže, súčasne sa ľudia zúčastňovali normálnej ankety a v tom istom čase aj vedeckého experimentu, bez toho, aby si to uvedomovali,“ hovorí Výrašteková. Z týchto údajov potom mohla Výrašteková vyvodiť závery o tom, ako typ poistenia, ktoré si človek vyberá, závisí od jeho vzťahu k riziku.
Kto je Jana Výrašteková
Rodáčka z Bratislavy vyštudovala pôvodne biofyziku a chemickú fyziku na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Venuje sa behaviorálnej ekonomike, evolučnej teórii hier, experimentálnej a inštitucionálnej ekonomike. Je držiteľkou viacerých výskumných grantov a ocenení a pravidelne publikuje v prestížnych odborných periodikách. V súčasnosti pôsobí na Nijmegen School of Management v Holandsku. Jej najväčšou záľubou je jej rodina.
Prečítajte si aj: |
Úspech? Vedieť presne, čo chcem Rozhovor. Profesorka na Nijmegen School of Management Jana Výrašteková pre HN: Môžete prezradiť ten váš recept na úspech? V prvom rade si človek musí ujasniť, čo považuje za úspech, pretože iba takým spôsobom sa môže pokúsiť zrealizovať svoje ciele. Za svoj najoverenejší recept na úspech považujem to, že som sa vždy snažila sama pre seba si ujasniť, čo chcem – a ísť si za tým. Aj keď išlo o riskantné voľby. V tomto som mala už od detstva šťastie, moja mama ma vždy podporovala v mojich rozhodnutiach, nech boli akokoľvek neštandardné. Celý článok >> |
Holandsko je pokrokový štát, no zabúda na matky Holandsko sa už tradične považuje za veľmi pokrokovú krajinu. „Čakala som, že pozícia ženy-matky na pracovnom trhu je dobre zabezpečená, pôvodne som mala predstavu podobnú ako v prípade škandinávskych krajín,“ opisuje Jana Výrašteková svoje začiatky v cudzej krajine. Už počas štúdia si však všimla rozdiely rozdiel medzi mužmi a ženami – drvivú väčšinu študentiek tvorili cudzinky. „Rola ženy je tu paradoxne veľmi tradičná. Keď si žena založí rodinu, má ostať doma, starať sa o deti, pretože o tie nie je v Holandsku po škole postarané“. Deti treba väčšinou vyzdvihnúť na obed a dať im najesť. Navyše, staršie generácie tradične nie sú veľmi zaangažované do výchovy svojich vnúčat. Celý článok >> |